Dr. Jur Janoška

Jur Janoška sa narodil 25. decembra 1856 v Dolnom Kubíne, umrel 27. januára 1930 v Liptovskom Mikuláši. Jeho otec sa volal Juraj Janoška a bol roľník. Matka bola Zuzana rod. Vajzerová.

Ľudovú školu vychodil v Dolnom Kubíne, v rokoch 1868 - 1869. Študoval na gymnáziu v Martine, v rokoch 1871 - 1874 v Revúcej, v r. 1869 -1871 a 1874 -1876 v Kežmarku. V rokoch 1877 -1878 študoval teológiu v Rostocku a v r. 1876 -1879 vo Viedni.

V rokoch 1879 -1880 pôsobil ako učiteľ a krátko ako seniorálny kaplán v Dolnom Kubíne, v r.1880 - 1883 ako farár v Liptovskej Sielnici, v r. 1883 -1895 v Jasenovej. Od r. 1895 v Liptovskom Mikuláši.

Od roku 1922 bol biskupom východného dištriktu a generálnym biskupom ev. a. v. cirkvi na Slovensku. V roku 1923 sa stal doktorom teológie honoris causa na Husovej čs. evanjelickej teologickej fakulte v Prahe.

Národné uvedomenie získal pod vplyvom Leopolda Brucka a Adolfa Medzihradského. V záverečných ročníkoch gymnázia v Kežmarku založil slovenský študentský vzdelávací spolok, predsedal mu a redigoval jeho rukopisné časopisy Dennica a Bleiben.

Počas viedenských štúdií zastával funkciu tajomníka tamojšieho Slovenského akademického spolku Tatran. Bojoval proti maďarizačnému tlaku na konventoch evanjelickej cirkvi a v cirkevných časopisoch. Bol aktívnym účastníkom slovenského národného hnutia pred rokom 1918. Spoluorganizoval volebné kampane národných kandidátov. Národné záujmy obhajoval v stoličnom zastupiteľstve, usiloval sa o pestovanie slovensko - českej vzájomnosti. V roku 1918 bol signatárom Martinskej deklarácie a krátko poslancom Národného zhromaždenia. Počas ČSR bol prívržencom Slovenskej národnej strany.

Dr. Jur Janoška výrazne prispel k rozvoju cirkevnej tlače. V roku 1887 založil a do roku 1921 redigoval Cirkevné listy. Uverejňoval v nich aj literárno - umelecké práce a príspevky o slovenskej kultúre.

V r. 1901 redigoval Časopis pre ev. bohoslovie, v r. 1905 - 1911 Ev. kazateľa, v r. 1899 - 1921 Tranovského ev. kalendár. V r. 1898 založil a do r. 1929 viedol edície spolku Tranoscius. Po roku 1918 prispel k rozvoju Matice Slovenskej, od r. 1922 do r. 1930 jej predsedal.

V literárnej kritike presadzoval realizmus v slov. literatúre. Venoval sa tvorbe P.O.Hviezdoslava, literatúre pre deti a mládež a ľudovej spisbe. Prispieval do časopisov Slovenské pohľady, Dom a škola a i.. Popri tom bol predsedom Hurbanovej ev. literárnej spoločnosti a jeden z podpredsedov Svetovej aliancie pre medzinárodnú mierovú spoluprácu prostredníctvom cirkví.   - Martin Karásek -

Michal Madera

Po smrti Dr. Juraja Janošku 27.1.1930 bol za zborového farára vyvolený dištriktuálny farár Michal Madera, narodený 22.12.1891 v Istebnom na Orave.

Madera bol rodeným úchvatným rečníkom a v pomazaného kazateľa sa tvoril pri boku veľkého Janošku, u ktorého bol kaplánom v rokoch 1911 až 1919 a potom dištriktuálnym farárom do roku 1930.

Madera svojimi kázňami a príležitostnými rečami uchvátil svojich poslucháčov. Jeho kázne sa vyznačovali vzletnosťou a krásou štýlu, ale aj kvetnatosťou reči. Vždy mu išlo o duchovné, mravné i hmotné povznesenie zboru. Nikdy sa nebál cirkevných dlžôb, lebo vedel, že ich cirkevníci svojou štedrosťou splatia.Charitatívna práca v cirkvi bola láskou jeho srdca.

Ako pedagóg sa osvedčil na školách nižšieho a vyššieho stupňa, i ako gymnaziálny profesor na Hodžovom gymnáziu.

Zásluhou a pričinením zborového farára Michala Maderu sa zbor pripravil na dôstojné 150. výročie pamiatky posvätenia chrámu, na jeho základnú renováciu i na postavenie novej fary a evanjelického cirkevného domu. V kostole boli namiesto drevených chórov urobené betónové. Na betónové chóry bola položená kaskádovitá drevená podlaha, aby sa lavice teatrálne dvíhali. Na prízemí bola daná betónová, dláždená podlaha a nové lavice. Sakristia chrámu bola zúžená a oltár od lavíc uvoľnený. Kostol bol vymaľovaný, oltár a kazateľnica pozlátené. Organ bol doplnený, prečistený a namontovaný na motorové čerpadlo. Bola zadovážená nová krstiteľnica z daru vrbickej rodáčky Marienky Čupkovej. Chrám bol opatrený centrálnym kúrením. Plány a staviteľské práce urobila firma Mikuláš Štefanec. Posviacka bola 5.11.1935.

Počas Maderovho účinkovania boli v chráme dve významné slávnosti. V roku 1936 z príležitosti 300. ročnej pamiatky vydania Tranovského kancionála - CITHARY SANCTORUM a v roku 1942 bola storočná pamiatka vydania Zpěvníka. Dve mramorové tabule v chráme nám ukazujú na hodnoty a poklady našej drahej cirkvi. Michal Madera na sklonku svojho života prešiel utrpením, väzením spolu s farárom Vladimírom Kunom. Zomiera 25.4.1945 na porážku srdca.

Vladimír Kuna, Jozef Juráš, Dr. Čobrda, Július Gabul

Po Maderovej smrti viedol zbor farár Vladimír Kuna s pomocou kaplána Štefana Šimku. Počas 2. svetovej vojny Vladimír Kuna zachránil 26 židovských detí. Štát Izrael ho vyznamenal radom YAH VASHEM. V zbore vypomáhala farárka Darina Bancíková, ktorá bola menovaná ako kaplánka a horlivo pracovala v Tranosciu. V tých časoch boli prevedené opravy na vojnou poškodených cirkevných budovách, i na chráme, ktorý dostal počas druhej svetovej vojny niekoľko strelných rán.

Predsedníctvom zboru poverený farár V. Kuna pozval osobne dp. biskupa Dr. Vladimíra Čobrdu, aby zaujal uvoľnenú kňazskú stanicu. Ponuka však nebola z jeho strany prijatá a tak bol do nášho zboru ako dištriktuálny farár pridelený brat farár Jozef Juráš. Ten tu k veľkej spokojnosti cirkevníkov pôsobil 6 rokov. V tejto dobe boli postavené sochy Juraja Tranovského a Michala Miloslava Hodžu. Bolo zavedené elektrické zvonenie a ozvučenie.

Na druhé pozvanie prišiel do zboru Dr. Vladimír Čobrda, ktorý tu pôsobil do 31.10.1953, kedy sa zriekol kňazského a biskupského úradu a dňa 15.5.1954 odišiel do svojho rodiska Smrečian na odpočinok.

Brat farár Jozef Juráš bol od roku 1942 v Bratislave tajomníkom SEM. Na Liptov sa vrátil v roku 1944 a zapojil sa do príprav SNP. Bol mu odňatý štátny súhlas a kázal ako farár na viacerých miestach - v Čiernej Lehote, Bátovciach a Petržalke. Predtým bol dlhé roky väznený, celkove takmer 7 rokov. Keď dosiahol 60 rokov a bol mu odňatý štátny súhlas, zamestnal sa v Polygrafických závodoch ako korektor. Následky väzenia sa skoro prejavili. Posledné roky života žil zväčša v nemocnici, kde dňa 17. augusta 1975 zomrel na rakovinu kostnej drene. Brat Juráš sa vo väzení vracal vo svojich spomienkach často k nášmu cirkevnému zboru, kde napísal i tieto verše:

V rokoch 1954-1956 pôsobil v zbore Dušan Albíni (vnuk gen. biskupa Dr. Janošku). Jeho účinkovanie v dobe totality pre jeho horlivosť, žiaľ, trvalo len krátko. Bol preložený a vymenil si miesto s bratom farárom Milošom Kollárom, ktorý tu pôsobil v rokoch 1956-1965. Farár Kollár odišiel do Smrečian, kde je aj pochovaný.

Po odchode farára Vladimíra Kunu do Partizánskeho (tam pôsobil od roku 1959 do roku 1972) prišiel z Partizánskeho Július Gabul (nar. 27.3.1915). V Mikuláši pôsobil J. Gabul v rokoch 1956-1986, tj. takmer 26 rokov. Miesto farára Kollára bol zvolený Dušan Pobuda (1962-1964), ktorý odišiel neskôr do Holandska.

Účinkovanie brata farára Gabula bolo nesmierne zložité. Každá aktivita v zbore bola štátnou správou negatívne hodnotená. Nutná oprava kostola, vymaľovanie chrámu podľa návrhu akad. maliarky Ester Šimerovej-Martinčekovej je dodnes svedkom premyslenej maľby a úpravy kostola. K najťažším prácam patrila výstavba kostola v Iľanove. Dňa 1.2.1976 bola posvätená modlitebňa v Iľanove. Pôvodný objekt bol zničený vo vojne.

- Július Gabul, ev. a. v. farár v.v. -

Späť

K O N T A K T