Od tolerančného patentu ...

Tolerančný patent Jozefa II., bol v Liptovskej stolici publikovaný 31.januára 1782. Pre tunajšie evanjelické obyvateľstvo mal veľký význam. Obyvateľstvo mestečka Liptovský Svätý Mikuláš, Vrbica, Hušták patrilo viac ako sto rokov konfesionálne do artikulárnej cirkvi v Paludzi.

Dňa 25. marca 1782 sa v dnes už neexistujúcej Paludzi zišli presbyteri artikulárneho cirkevného zboru celého dolného a stredného Liptova a na základe cisárskeho patentu sa dohodli, že požiadajú vrchnosť o povolenia na výstavbu kostolov v Nemeckej Ľupči (teraz Partizánska Ľupča), v Sielnici a v Liptovskom Svätom Mikuláši.

Dňa 24. marca 1783 evanjelici z Liptovského Sv. Mikuláša, Vrbice, Palúdzky, Demänovej, Ploštína, Iľanova, Okoličného, Vitálišoviec, Veternej Poruby, Smrečian, Žiaru, Jalovca, Trsteného a Ondrašovej poslali žiadosť na stavbu kostola, fary a školy.

Základný kameň položili 9. júla 1783. Nový cirkevný zbor dostal pomenovanie Vrbicko-svätomikulášsky cirkevný zbor s fíliami. Na zborovom konvente 17. marca 1785 bol schválený prvý evanjelický kňaz Emerich Berzevický, rodom zo Šariša.

Hoci Tolerančný patent so svojimi 18 bodmi bol pozoruhodný myšlienkou kresťanskej znášanlivosti, obsahoval i určité obmedzenia. Nový kostol, faru i školu si mohli evanjelici postaviť len vtedy, ak ich bolo 100 rodín a mali finančné prostriedky na zaopatrenie farára a učiteľa. Modlitebnice nesmeli mať veže a zvony ...

Z histórie kostola v Mikuláši

Stavba kostola v Liptovskom Svätom Mikuláši skončila v lete roku 1785. Kostol bol posvätený 2. októbra 1785 domácim kňazom Emerichom Berzevickým, Matejom Šúlekom, kňazom z Paludze a Jánom Migyalkom, kňazom zo Sielnice.

Kostol má podobu pozdĺžneho kvadrantu, je postavený v klasicistickom slohu. Vyjadruje prísnosť, čistotu a demokraciu - rovnosť pre všetkých, ale i skromnosť a mieru v materiále, farbe i tvare. Vežu postavili až o sto rokov (1885) neskôr, s troma zvonami. Veža zároveň slúži ako hlavný vchod do kostola.

Prvá výzdoba interiéru sa skladala z dreveného vyrezávaného oltára, kazateľnice a kamennej krstiteľnice. Oproti oltáru bol postavený organ. Pod dnešným zadným chórom boli zriadené dve triedy školy. V škole vyučovali dvaja učitelia. Výzdoba rokmi sa menila. Najväčšie úpravy sa vykonali po veľkom požiari v meste, v dobe budovania veže.

Pri úprave sa zväčšili horné okná, pristavili chóry, upravil hlavný oltár, ktorý zdobí obraz ukrižovaného Krista od neznámeho autora z 19. storočia. Na oltári i nad ním sa nachádzajú erby rodín Okoličányiovcov, Smrečányiovcov a Pongrácovcov, tunajších významných rodín.

Oltár zdobí Svätá trojica a po bokoch postavy apoštolov Jána a Matúša. Krstiteľnica je z mramoru a medi. Pozornosť pútajú i tri veľké lustre z brúseného skla. Organ je od majstra Jána Tučeka z Kutnej Hory. Štyri čierne mramorové pamätné tabule dokumentujú slávnu históriu cirkevného zboru - účinkovanie významných osobností zboru, mesta i celej krajiny : Juraj Tranovský, Matúš Blaho, Michal Miloslav Hodža, Juraj Janoška a Vladimír Kuna.

Organ v kostole je dvojmanuálový nástroj firmy Rieger z Krnova. Vznikol v roku 1891 a má opusové číslo 322. Nástroj má mechanické traktúry a kuželkové vzdušnice. Organ je umiestnený v jednej organovej skrini. Samostatný hrací stôl stojí pred soklom organovej skrine. Dispozične sa jedná o tzv. ekválnu dispozíciu, s prevládajúcimi registrami v základnej polohe. Nástroj má štandardné rozsahy manuálov i pedálu.Súčasná dispozícia je výsledkom neskoršieho rozšírenia nástroja a dispozičných zmien. Označenie registrov je z poslednej opravy v roku 1997. Nástroj má aj registrové crescendo vo forme úzkeho valca.

Späť

K O N T A K T