Pamiatka na obete dopravných nehôd

m18

Posledná nedeľa pred adventom (23.11.2014) bola v našom zbore venovaná pamiatke na obete dopravných nehôd. Ide o celosvetovú iniciatívu (viď http:// worlddayofremembrance.org/), ktorá mala v rámci Slovenska vyvrcholenie práve u nás. Svojou prítomnosťou nás poctili vrchní predstavitelia ozbrojených a záchranárskych zložiek Slovenskej republiky ako aj horskej služby a mestskej polície. Služby Božie spolu s bratom farárom Mariánom Bochničkom viedol brat farár mjr. Mgr. Ján Paciga, PhD. ktorý je duchovným na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Liptovský Mikuláš.

Pred kázňou sa nám prihovoril pplk. Mgr. Milan Petrula, riaditeľ ekumenicko-pastoračnej služby so zamyslením o živote. Povedal, že vzhľadom na štatistiky nehôd si život asi nevážime tak ako by bolo potrebné a preto je dobré pripomínať si hodnotu života pri každom nasadaní do auta. Od začiatku tohto roku sa totiž udialo na našich cestách spolu 11 372 dopravných nehôd, z ktorých najviac sa stalo práve v našom Žilinskom kraji. Je to síce o 325 dopravných nehôd menej ako v porovnateľnom období minulého roku, no usmrtených bolo na našich cestách celkom 217 osôb, čo je o 41 viac v porovnaní s rokom 2013. Na záver brat riaditeľ vyjadril hlboké uznanie a vďaku všetkým hasičom, záchranárom a policajtom za ich profesionálnu službu a pomoc.

Z poverenia prezidenta policajného zboru SR sa k nehodovosti na cestách vyjadrila pplk. Ing. Veronika Doštáková. Na úvod spomenula niekoľko kritických prípadov dopravných kolízií, ktoré musia byť pre nás výstrahou. Vyzvala nás všetkých, vodičov aj chodcov, aby sme sa v cestnej premávke správali zodpovedne, boli ohľaduplní k iným a chránili sa reflexnými prvkami, lebo iba takto môžeme spoločne znížiť množstvo obetí a ľudského nešťastia spôsobených dopravnou nehodovosťou.m17

Prezident hasičského a záchranného zboru, gen. Alexander Nejedlý, nadviazal na predrečníkov a tiež uviedol, že veľkým prínosom pre záchrannú činnosť je nová technika. Vďaka nej a vďaka vyškoleným hasičom a záchranárom sa skrátil čas príchodu na miesto nehody až o 15 či 17 minút. Výzva z jeho úst narážala na našu chuť byť hrdinami za každú cenu: „Nemusíme byť hrdinami, buďme len obyčajnými dobrými ľuďmi doma, na ulici, na cestách a za volantom.“

Kázeň založenú na veršoch 22-29 štrnástej kapitoly evanjelia podľa Jána  (Jn14:22-29) adresoval najmä záchranárom a policajtom, ale aj všetkým nám pplk. Mgr. Marián Bodolló, generálny duchovný ozbrojených síl SR. Brat farár si kládol  otázku či sa dá zvyknúť na pocit bezmocnosti, kedy už niet zranenému pomoci. „Povzbudenie a nádej v takýchto situáciách by sme mali nachádzať v slovách písma,“ povedal s tým, že učeníci vrátane Judáša sa čudovali prečo Ježiš v svojej moci nerieši všetky problémy sveta len tak švihnutím čarovného prútika, kedy je zrazu dobre. Ježiš im však odpovedá úplne proti ich logike. Hovorí: Ak ma niekto miluje, zachováva moje slovo a môj Otec ho bude milovať a prídeme k nemu a budeme prebývať u neho. „Zachovávať Ježišovo slovo znamená uznať jeho silu, uznať silu Boha. To je sila, ktorou nás v rôznych aj vypätých situáciách posilňuje Boh,“ objasnil a pokračoval: „Ježiš Boh je ten Imanuel, čo v preklade znamená Boh s nami. Rozmer prítomnosti je, že On prebýva s nami už teraz.“

Spolu s prítomnými sa rečnícky spýtal: „Je tu teda Boh aj vtedy keď nevieme nájsť odpoveď na otázku, ktorú si vy hasiči, záchranári kladiete asi najčastejšie, a síce kde bol Boh vtedy, keď sa toto stalo?“ Odpovedal si slovami, že našou otázkou má byť teda nie či tu bol, ale ako ďalej. Ako byť teda pri rodine, ktorá o niekoho prišla a zároveň ako sa máme pozerať na smrť, ktorá aj nás raz čaká? „Tu nachádzame odpoveď v Ježišových slovách: Keby vám na mne záležalo, nebránili by ste mi ísť k Otcovi, lebo Otec je väčší ako ja, lebo to, čo ma tam čaká je absolútne neuveriteľné a to čaká aj nás“. To je ten rozmer večnosti. „Ale kým sme tu, pre nás platia slová Ježiša: Pokoj Vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, ale nie ako svet dáva. Boh teda nie je ďaleko, nie je oddelený, ale chce byť pri nás, chce s nami prebývať aj keď je najťažšie. Chce aby sme žili s ním, podľa jeho prikázaní tak ako on,“ zakončil brat farár a požehnal celé zhromaždenie.

m14Hudobne nás celými slávnostnými službami Božími sprevádzal okrem organu aj tradične výborný dychový orchester ministerstva vnútra a námestie pred kostolom už tradične zaplnila záchranárska a policajná technika s obslužným personálom. Po vyjadreniach nadriadených v kostole sme sa teda pozhovárali aj s priamymi vykonávateľmi jednotlivých zásahov.

Na otázku či sa dá zvyknúť na tragické situácie odpovedali tak zdravotní ako aj hasičský záchranári, že to nejde, inak by asi nebol človek človekom. Hasiči nám tiež potvrdili, že majú najmä pri ťažkých prípadoch akými sú smrteľné nehody k dispozícií odbornú psychologickú aj duchovnú pomoc. Pomoc sa teda nedostáva len zachraňovaným, ale aj samotným záchrancom. Podporme ich aj my našou stálou ochotou pomôcť, keď je to potrebné.

Úryvok z kázňového textu (Jn14:22-29)

Judáš, nie ten Iškariotský, ktorý Ježiša zradil, sa pýta Ježiša: Ako je to Pane, že nám sa chceš vyjaviť a nie svetu? Ježiš mu odpovedal: Ak ma niekto miluje, bude zachovávať moje slovo, a môj Otec ho bude milovať a prídeme k nemu a budeme prebývať u neho. … Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, nie ako svet dáva, vám ja dávam. Nech sa vám nermúti srdce a nestrachuje! Odídem a prídem k vám. Keby ste ma milovali, tešili by ste sa, že idem k Otcovi, pretože Otec je väčší ako ja.

 FOTKY

Vedeli ste že…

v našom regióne je podľa hasičov jedným z najťažších úsekov tzv. poľská zákruta na ceste na Huty, kde sa tento rok udiali v jeden deň aj štyri nehody? Buďte tam preto obozretný.

 

Text: Ján Blcháč ml.
Foto: Sonka Mikulášová