Rekonštrukcie

Zbierka dostáva novú tvár

„Zbierka“, ako sa ľudovo nazýva náš kostolík vo Vrbici bol dlho jediným kostolom, ktorý nás svojím stavom nielen nectil, ale pomaly sa pre opadávajúcu omietku a stav veže stával čoraz nebezpečnejším. Naše presbyterstvo sa preto uzhodlo, že tento rok sa to zmení a od začiatku augusta už môžeme na ňom pozorovať prebiehajúce rekonštrukčné práce.
Dokončená je dolná časť kostola. Momentálne sa natiera veža, ktorá bude hotová do konca augusta. Najväčším problémom a nevyhnutnosťou bolo vyčistenie veže od jej neželaných obyvateľov – holubov a ich trusu, ktorého sa vynieslo neuveriteľných 50 vriec. Okrem toho sa musela pred maľovaním opraviť aj omietka kvôli jej havarijnému stavu. Pôvodná farebnosť sa v archívoch nezachovala, a preto sa farba vyberala najmä s ohľadom na dopravu po kruhovom objazde okolo objektu, ktorá ešte dramaticky vzrastie, keď tadiaľ v budúcnosti povedie hlavný ťah na autobusovú a železničnú stanicu. Podklad je po novom sivofialový a na rímsy, šambrány a ďalšie vyčnievajúce prvky fasády sa používa svetložltá farba, pri ktorej viac vyniknú ozdoby na omietke. Uvažovalo sa aj nad bielou farbou, no kvôli okolitej prašnosti ju vedenie zboru zamietlo. Okrem murárskych opráv a maľovania sa už opravili ríne, natrie sa plechová časť strechy a vyrieši sa aj nefunkčný bleskozvod.

Diery ako svet minulosťou

Vrbický kostol nie je jediné miesto, ktoré po tieto dni prechádza obnovou. Menej viditeľné, ale rovnako dôležité je aj pastoračné centrum pri Betánii. Kompletnou rekonštrukciou prechádza parkovisko v celom areáli, pričom sa nemení len povrch, ale aj kanalizačné šachty a opravuje sa lapač tukov potrebný kvôli kuchyni sirotinca, ktorú prenajímame. Podklad cesty sa spevní, aby ďalej nedochádzalo k dramatickému prepadávaniu povrchu a na pokrytie sa použije zámková dlažba.

O čosi novšia Stará fara

Aj Stará fara si vyžiadala svoje. Pred letom sa po dohode s mestom opravila fasáda, no interiér si žil vlastným životom. Stopy po vyzrážanej vlhkosti rozmermi pripomínajúce nástenné mapy na hodinách geografie už museli zmiznúť. Príčiny ich vzniku sa odstránili už dávnejšie, a tak ostávalo priestory „už len“ vymaľovať. Škoda len, že na upratovacie brigády sa prihlásilo tak málo ľudí. Nabudúce to musíme asi lepšie spropagovať.
Postupne sa však jednotlivé priestory nášho zboru stávajú opäť použiteľnými a bezpečnými pre prevádzku. Vďaka intenzívnemu zainteresovaniu vedenia zboru a najmä vďaka Pánu Bohu tak budú pracovné podmienky opäť prijateľnejšie, pozývajúce k hľadaniu pravdy a poznávaniu Božej milosti.

RV