Otázka Jána Krstiteľa

- Keď Ján v žalári počul o skutkoch Kristových, poslal k Nemu svojich učeníkov, aby sa Ho spýtali: Či si Ty ten, ktorý má prísť, a či iného čakať? Ježiš im odpovedal: Choďte a oznámte Jánovi, čo počúvate a čo vidíte: slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa čistia, hluchí čujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa zvestuje evanjelium. Blahoslavený, kto by sa nepohoršil na mne. Keď poslovia odišli, začal Ježiš hovoriť zástupom o Jánovi: Čo ste vyšli vidieť na púšť? Či trstinu, ktorú vietor sem tam kolíše? Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do mäkkého rúcha? Ajhľa tí, čo mäkké rúcho nosia, bývajú v kráľovských domoch. Čo ste teda vyšli? Či vidieť proroka? Áno, hovorím vám: omnoho viac ako proroka. Toto je ten, o ktorom je napísané: Ajhľa, posielam svojho posla pred Tebou a on Ti pripraví cestu. Veru vám hovorím: Medzi narodenými zo žien nepovstal väčší nad Jána Krstiteľa, ale kto je najmenší v kráľovstve nebeskom, je väčší ako on. Odo dní Jána Krstiteľa až dodnes kráľovstvo nebeské trpí násilie a násilníci ho uchvacujú. Lebo všetci proroci aj zákon až po Jána prorokovali. Ale ak chcete prijať: on je Eliáš, ktorý má prísť. Kto má uši, nech počuje!   Mt 11, 2-15

Žila raz starenka, ktorej Boh sľúbil, že ju ešte v ten deň navštívi. Bola na to, prirodzene, hrdá, a aby sa vzácny hosť u nej cítil dobre, upratovala, piekla, prestrela stôl... A potom začala na svojho návštevníka čakať. Zrazu niekto zaklopal na dvere. Rýchlo otvorila, ale akonáhle uvidela, že vonku stojí iba úbohý žobrák, povedala: -Nie, dnes choď svojou cestou! Ja práve teraz čakám milého Boha, nemôžem sa o teba postarať, - a nechala ho odísť. Onedlho opäť niekto zaklopal. Žena otvorila tentokrát dvere ešte rýchlejšie ako prvý raz. Ale koho uvidela vonku stáť? Zasa iba nejakého úbohého starca: - Čakám dnes na Boha. Naozaj sa nemôžem o teba postarať! - povedala a zabuchla mu dvere pred nosom. O chvíľu tretie zaklopanie, starenka tretí raz otvára dvere, a tretí raz nejaký otrhaný a hladný žobrák, ktorý ju prosí o kúsok chleba a o strechu nad hlavou. - Daj mi pokoj! Čakám na milého Boha. Nemôžem ťa teraz vziať do svojho domu! - odpovedala i tomuto prichádzajúcemu, takže i on odišiel bez jej pomoci. Hodina plynula za hodinou. Už sa blížil večer, a po očakávanom Pánu Bohu ani chýru, ani slychu. - Kde sa len zdržal? - pýtala sa znepokojená starenka. Nakoniec šla spať. A tam, vo sne, sa jej milý Boh zjavil a takto sa jej prihovoril: - Trikrát som ťa dnes v tvojom dome navštívil, ale trikrát si ma z neho vykázala von!

Ján Krstiteľ prechádza podobnou situáciou: ohlasuje, že kráľovstvo Božie sa priblížilo, a vyzýva k pokániu. Celý národ vychádza k nemu na púšť. Jánov zjav je zvláštny a pôsobivý.

Veď 450 rokov nebolo počuť v Izraeli prorocký hlas. A teraz sa ozval, vyzýva národ, aby sa pripravil na stretnutie s Mesiášom:
- Vyrovnajte cestu Pánovi.
Inak povedané: To, čo je krivé, má sa vyrovnať. Kde je jama, tá sa má vyplniť. Kde je kopec, ten sa má znížiť. Má sa tak odstrániť všetko, čo prekáža príchodu vzácneho hosťa.

S príchodom kráľovstva Božieho Ján Krstiteľ neodmysliteľne spája súd. Čo človek rozsieval, to bude i žať. Sekera je už priložená na korene stromov. Každý strom, čo nerodí dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. Hovorí: - Po mne prichádza ten, v ktorého ruke je vejačka. Vyčistí si humno a svoju pšenicu zhromaždí do obilnice, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni.

Dosť bolo Herodesovej krutovlády, dosť bolo rímskej nadvlády, biedy a poníženia. S Ježišom sa priblížilo i nový svet - Božie kráľovstvo. Doň nesmie vstúpiť nič zo starého sveta, porušeného hriechom. Nastane radikálny zlom, z neho vzíde nová epocha. Naplnia sa zasľúbenia prorokov. Pán Boh zasiahol.

Ján Krstiteľ očakával nápravu všetkého, ktorá bude zrejmá všetkým. Podobne si príchod Mesiáša predstavovali všetci Židia. Príchodom Ježiša Nazaretského však akoby neprišlo k žiadnemu viditeľnému zlomu, k niečom mimoriadnemu. Ján, ktorý Mu svojou službou pripravoval cestu, je vo väzení, Herodes stále panuje, hriech zostáva neodsúdený: A tak sa mnohí pýtajú:
- Aký to je Mesiáš?
Možno Ježišove skutky pokladať za skutky Mesiášove? Je Ježiš tým Mesiášom, ktorý mal prísť, alebo máme iného čakať? To je otázka, ktorá sa ozýva v Jánovej duši ako zvon vo veži. To je otázka, s ktorou zápasí viera vo všetkých dobách. Preto hovorí Ježiš o pohoršení: nad Ním, nad Jeho bezvýznamnosťou vo svete, nad podobou Jeho cirkvi, nad nespravodlivosťou, ktorá nie je súdená, nad nezmyslenosťou, absurdnosťou sveta sa možno pohoršovať.

Mnohí sa pohoršovali vtedy, a mnohí sa pohoršujú i v dnešnej dobe. Ale ,,blahoslavený je ten, kto by sa nepohoršil na mne", hovorí Kristus a posiela odpoveď Jánovi. Cituje mu proroctvá z knihy Izaiášovej, ktoré Ján dobre pozná. Ale zámerne vynecháva pasáže o treste a súde. Zdôrazňuje milosť a lásku.

A to je i dnešná téma v tejto adventnej dobe.

Ježiš prichádza medzi nás. Namiesto súdu a spravodlivosti ohlasuje lásku a milosrdenstvo. Pretože advent - to je doba milosti a súdu. Teraz je čas milosti. Ešte neprišiel deň súdu, hoci by ho mnohí už tak radi videli. Aj my si koľkokrát vzdychneme:
- Dokedy, Bože? Kedy už tomuto bude koniec?! Boh sa však zo súdom neponáhľa.
Veď koľkí by sme na Jeho súde museli zhorieť ako plevy? Koľkých z nás by musel vyťať ako suché stromy, neprinášajúce ovocie? Doba adventu, to je aj pre nás doba milosti. Teraz k nám Boh prichádza ešte ako milosrdný a láskavý. Potom príde čas, keď k nám pristúpi už ako sudca. Zatiaľ však nie - ešte mešká s naším súdom, lebo nerád trestá.

Kristovo slovo Jána Krstiteľa presvedčilo. Presvietilo tmu, do ktorej sa dostal. Opravil si predstavy o Mesiášovi. Už sa nepohoršuje na Ňom. Dôveruje Mu. Nevidí, čo by chcel vidieť, ale verí, dôveruje Kristovi.

I my prechádzame rôznou tmou v živote. I my sa ocitáme z času na čas v kríze. No Kristovo slovo rozptyľuje našu tmu a vyvádza nás z krízy. Preto si ho čítame, preto prichádzame na služby Božie a počúvame ho, znovu a znovu. A ním posilnení, vstupujeme do nového týždňa a prekonávame prekážky na našej ceste za Kristom.

Blahoslavený, kto by sa nepohoršil na Kristovi.

Amen.

- Libor Bednár -