Boží dar reči

Nechcite byť, bratia moji, tak mnohí učiteľmi; vedzte, že súd nad nami bude ťažší. Veď sa my všetci v mnohom prehrešujeme. Ak sa niekto neprehrešuje v reči, je dokonalý muž, schopný držať si na uzde aj celé telo. Keď koňom dávame do úst zubadlá, aby nám boli povoľné, usmerňujeme aj celé ich telo. A hľa, aj lode - hoci sú také veľké a ženú ich prudké vetry - riadi najmenšie kormidlo, kam chce kormidelníkova vôľa. Podobne aj jazyk: je malý úd, ale chváli sa veľkými vecami. Ajhľa, aký malý oheň, a akú veľkú horu zapáli! Jazyk je ohňom; svetom neprávosti medzi našimi údmi stáva sa jazyk: poškvrňuje celé telo, a rozpaľovaný peklom zapaľuje beh života. Všetku divú zver, aj vtákov, plazy, aj morské tvory krotievajú aj krotili ľudia, ale jazyk, (toto) nepokojné zlo, plné smrtiaceho jedu, nikto z ľudí nevládze skrotiť. Ním dobrorečíme Pánovi a Otcovi, ním preklíname ľudí stvorených na podobu Božiu; z tých istých úst vychádza dobrorečenie a preklínanie. Bratia moji, to nemá tak byť! Či z prameňa tým istým otvorom vyviera sladká a horká voda? Či figovník, bratia moji, môže rodiť olivy, alebo vinič figy? Ani slaný (prameň) nevydáva sladkú vodu.
   Jk 3,1-12

Kedy ste naposledy uvažovali nad tým, aké je to úžasné, že máme schopnosť hovoriť? Môžeme sa navzájom porozprávať. Môžeme obliecť do slov svoje názory, pocity, túžby.
Na druhej strane, aké je to smutné, keď človek nemôže alebo nevie hovoriť. S akým napätím a pozornosťou očakávajú rodičia, že ich dieťa začne hovoriť. A keď sa im zdá, že by už malo začať hovoriť a ono stále nehovorí, je to pre nich ťažké. Ťažké je to aj pre človeka, ktorý pri úraze alebo po mozgovej príhode stratí schopnosť rozprávať. Vtedy si uvedomujeme, že reč je veľkým Božím darom.
Z Písma svätého poznávame reč Božiu, ktorá je úzko spätá s našou, ľudskou rečou. Boh sa nám prihovára aby sme porozumeli Jeho úmyslom s nami.
Apoštol Jakub píše, že jazyk je malý úd, ale má veľký vplyv. Prirovnáva ho ku zubadlu koňa, čo je malý kúsok kovovej časti v čeľusti koňa, a jeho pohybom dokážeme usmerniť pohyb koňa. Porovnáva ho ku kormidlu lode. Vzhľadom ku veľkosti lode je kormidlo veľmi malé. Ale jeho pohyb usmerní i obrovskú loď, ktorá sa plaví po oceánoch. Tretí obraz, ktorý používa apoštol Jakub je obraz ohňa. Malý oheň dokáže zapáliť veľkú horu. Z jednej jedinej zápalky dokáže zhorieť celá les. Ak ste niekedy sledovali požiar a úsilie požiarnikov ho zastaviť, vnímali ste jeho obrovskú silu, ktorú nikto nemôže podceniť.
Jakub píše, že všetky druhy divej zvery i morských tvorov ľudia krotia aj skrotili, ale jazyk nik z ľudí nedokáže skrotiť. To je veľmi silná výpoveď. Skúsme si to na chvíľu predstaviť, všetky tie šelmy. A potom náš jazyk. Mysleli by sme si, že lev, anakonda, či grizzly je nebezpečnejší, ale nie je to tak. Prioritu tu má jazyk. A prečo si to Jakub myslí? Preto, lebo z tých istých úst vychádza dobrorečenie i kliatba. A to nie je normálne. Jakub dôvodí - či z jedného prameňa vyteká sladká i horká voda? Nie! Či môže slaný prameň vydať sladkú vodu? Nie! Či figovník môže rodiť olivy alebo vinič figy? Nie. Ale z našich úst vychádza dobré i zlé, požehnanie i kliatba, slová lásky i nenávisti, prajnosti i závisti.
Naše ľudové príslovie hovorí, že vtáka poznať po perí a človeka po reči. Pán Ježiš hovorí, že z plnosti srdca rozprávajú ústa. Čoho je človek plný, čím sýti svoju myseľ, to sa prejaví v jeho reči.
V knihe prísloví si čítame, že smrť i život sú v moci jazyka (18,21). Jazykom môžeme človeka raniť. Jazykom môžeme zničiť i pekné priateľstvo. Platí, že veľa rečí nebýva bez hriechu. Často rozprávame veľa a zbytočne.
Starý grécky filozof Sokrates odporúčal naše slová preosiať cez tri sitá, prv ako niečo povieme. Prvým sitom je sito pravdy - či je to pravda, čo hovoríme. Druhým sitom je sito dobroty - či je to dobré, čo hovoríme o druhom človeku. Tretím sitom je sito nevyhnutnosti - je to nevyhnutné, aby som o tom hovoril?
Iný grécky filozof hovoril, že sú tri veci, ktoré sa nedajú vrátiť späť: čas, vystrelený šíp a povedané slovo. Koľkokrát by sme chceli, ak by to bolo možné, vrátiť späť povedané slovo! Koľkokrát nezvážime to, čo povieme, nepreosejeme to troma sitami. A potom nás to mrzí. Vyslovené slovo je ako vystrelený šíp. Dokáže hlboko zasiahnuť človeka, hlboko ho raniť. V knihe Prísloví si čítame - mesto sa buduje požehnaním statočných, ústami bezbožníkov sa však rúca...(11,11) na inom mieste - kto šíri klebety, je blázon.
V moci jazyka je nielen smrť, ale aj život. Ústa spravodlivého sú prameňom života(11,11) ...  jazyk múdrych lieči(12,18). Múdre slovo povedané v správny čas je liekom pre človeka. Najzreteľnejšie to vidíme u Ježiša. Jeho slovo prinášalo ľuďom zdravie, nádej a nový život.
Keď sa niektorí odvrátili od Ježiša, spýtal sa svojich učeníkov: Aj vy chcete odísť? A vtedy mu Peter povedal známe slová: Pane, kam by sme šli, veď Ty máš slová večného života.
Každý z nás má skúsenosť so silou slova. Povzbudenie fanúšikov dodá športovcom odvahy a sily k víťazstvu. Milé a povzbudzujúce slová učiteľa sa hlboko vpíšu do duše školáka. Dajú mu silu, aby vytrval, aby dosiahol dobré výsledky.
A čo naše rodiny? Akú silu má milé slovo manžela k manželke alebo opačne? Láskavé slovo vyslovené z úprimnosti srdca dokáže prelomiť aj tie najsilnejšie bariéry, jeho teplo dokáže roztopiť aj studené zamrznuté srdce, ktoré okolo seba šíri chlad.
Slovo má veľkú moc. Ako používame naše slová? Rúcame a raníme, alebo potešujeme, rozdávame nádej a uzdravujeme? Je to iba na nás. Je to v našej moci. Je to v tom, čím si sýtime naše srdcia a mysle.
Výzva dnešného textu je, aby sme sa nechali osloviť Božím slovom, aby sme ho nechali preniknúť hlboko do svojho srdca, každý deň si ho čítali a nad ním uvažovali. O Ježišovej matke Márii je napísané, že si Božie slovo zachovávala v srdci a premýšľala o ňom. To je správny kresťanský postoj. Kto je plný Božieho slova, kto o ňom premýšľa, toho slová sú potom formované a nesené Božím slovom. Toho jazyk, ako hovorí príslovie - lieči, je balzamom pre dušu druhého človeka.
Milé sestry a bratia,
nech reč nie je pre nás samozrejmosťou ale vnímajme ju ako vzácny Boží dar, na budovanie našich vzťahov, na povzbudzovanie sa v láske a dobrých činov; dar, ktorým budeme oslavovať Boha a s Ním sa v modlitbe rozprávať. Vzorom na tejto ceste je nám Pán Ježiš Kristus.
Nech slovo Kristovo prebýva v nás bohate, aby z plnosti nášho srdca vychádzali slová nesené Božím Duchom.

Amen.

Nedeľná kázeň - 18.augusta 2002 Libor Bednár