Štedrý deň

... ale anjel im povedal: Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu, lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán.    L 2,10-11

Jeden malý chlapec bol hrdý na to, že jeho starý otec vedel vyrezávať krásne drevené figúrky. Bolo to fascinujúce, keď sa tak prizeral, ako z kúska dreva v šikovných rukách vznikajú živé postavičky. Chlapec sa tak zadíval na ne, stojace pri jasličkách, že jeho myšlienky celkom splynuli so svetom týchto figúrok, bol jednou z nich. A tak spolu s pastiermi vošiel do maštale a odrazu stál pri dieťati v jasličkách. Vtedy si uvedomil, že má prázdne ruky. Všetci niečo priniesli, iba on nič.

Rozrušený rýchlo povedal: Sľubujem, že ti dám to najkrajšie, čo mám. Dám ti môj nový bicykel. Nie, dám ti moju novú elektrickú železnicu!
Dieťa v jasliach mu však s úsmevom povedalo: - Ale je nechcem tvoju elektrickú železnicu. Daj mi svoju poslednú slohovú úlohu!
-Poslednú slohovú úlohu? - zajakal sa preľaknutý chlapec, - ale veď tú… tú som nenapísal dobre!
- Práve preto ju chcem, - odpovedalo dieťa v jasliach. - Daj mi vždy to, čo nie je dobré. Nato som prišiel na svet!
- A ešte by som chcel niečo od teba, - pokračovalo dieťa v jasličkách, - chcel by som tvoj pohár na mlieko!
Teraz ale malý chlapec zosmutnel: - Môj pohár na mlieko? Ale ten je predsa rozbitý! - Práve preto ho chcem, - povedalo dieťa v jasličkách milo, - môžeš mi doniesť všetko, čo sa ti v živote rozbije. Chcem to napraviť!
- A do tretice by som ešte chcel od teba - počul malý chlapec hlas dieťaťa v jasličkách, - odpoveď, ktorú si dal mame, keď sa ťa opýtala, ako sa mohol pohár na mlieko rozbiť. Tu sa chlapec rozplakal. Vzlykajúc sa priznal: - Ale vtedy som predsa klamal. Povedal som, že pohár spadol náhodou, a v skutočnosti som ho od zlosti hodil na zem. - Preto som chcel tvoju odpoveď, - povedalo dieťa v jasliach vážne. - Prines mi vždy všetko, čo je v tvojom živote zlé, nepravdivé a hlúpe. Prišiel som na svet, aby som ti odpustil, aby som ťa vzal za ruku a ukázal ti cestu…
A dieťa v jasliach sa na chlapca znovu usmialo - a on sa len pozeral, počúval a žasol… Z hlbokého zamyslenia ho vytrhol starý otec, ktorý ho vzal do náručia a spýtal sa ho, prečo má v očiach slzy.

Milé sestry a bratia, anjelská zvesť - narodil sa vám dnes Spasiteľ - je určená i nám dnes. To nie je všeobecná zvesť, ale konkrétne posolstvo, ktoré sa dotýka bytostne každého z nás. Nám sa narodil.

Ak by sa Kristus narodil i tisíckrát v Betleheme, a nenarodil by sa v mojom a v tvojom srdci, nič nám to neprospeje.

Boh z lásky k nám sa stal človekom. Prišiel medzi nás ako dieťa - malé, maličké dieťa. Spomínate si na to, keď prišlo na svet vaše prvorodené dieťa? Váš život i pozornosť celej rodiny boli sústredené naň, s ním súviseli témy rozhovorov i návštevy, okolo neho sa krútil život rodiny a ono určovalo rytmus vášho dňa.

Boh prichádza k nám v podobe dieťaťa a chce byť v centre našej pozornosti, v centre nášho rodinného života - a nielen niekde na jeho okraji, ktorému by sme z času na čas venovali trochu pozornosti. Preto Boh prichádza medzi nás ako dieťa.

Aké zvláštne miesto narodenia vybral Boh pre svojho syna. Kto z nás by podstúpil takúto cestu? Boh to však spravil. Bolo to ťažké rozhodnutie, ale bolo to z lásky k nám. Keby sa narodil v kráľovskom paláci, obyčajní ľudia by nemali k nemu prístup, a pastieri už vôbec nie. Mohlo by k nemu prísť iba zopár bohatých a vznešených, ktorým je dovolené kráčať po kráľovských komnatách. No do maštale môže prísť za ním každý - žobrák i kráľ, bez rozdielu. Pastieri boli v tej dobe najposlednejší v spoločnosti. Väčšiu časť roka prežili na poliach, v prírode. Nemohli dodržiavať náboženské predpisy, ba nezúčastňovali sa pravidelne ani chrámových bohoslužieb. Preto nimi farizeji pohŕdali a zaznávali ich, svedectvo pastierov neplatilo ani na súde. A práve k nim - ľuďom na najnižšej priečke spoločenského rebríka v krajine - prichádzajú anjeli so vzácnym, nevšedným a krásnym posolstvom...

Prečo si práve ich vyvolil Boh za prvých zvestovateľov vianočného evanjelia? Božia láska si nikým a ničím nedáva predpisovať hranice a neprijíma od nikoho direktívy. Tajomstvo evanjelia sa otvára vo svojej hĺbke tým, ktorí sa nespoliehajú a nemôžu spoľahnúť na svoju vlastnú spravodlivosť - a práve pastieri boli takými ľuďmi. Preto stáli bližšie k narodenému Spasiteľovi ako strážcovia zákona, ktorí si mysleli, že sú lepší, ako tí druhí… Pokiaľ by sme sa pred Bohom spoliehali na svoju vlastnú spravodlivosť, nemôžeme porozumieť vianočnej zvesti a prijať ju. Iba tí, ktorí spoznali, že nemajú pred Bohom žiadnu spravodlivosť - tí majú otvorené srdce a uši pre radostné vianočné posolstvo:- Narodil sa vám dnes Spasiteľ.

Opäť sa ukazuje, že u Boha sú poslední prví a prví poslední.
Úvodné slová vianočnej zvesti sú: - Nebojte sa!
Niektorí z nás majú srdce naplnené zármutkom nad stratou blízkych a s neistotou hľadia do budúcich dní. Iní zápasia s ťažkými chorobami a bolesťami, ďalší majú bolesť v srdci, pretože im niekto ublížil, niekto ich pokoril, ponížil, pocítili tvrdosť a neprávosť nášho sveta, v ktorom tak často chýba milosrdenstvo a odpustenie. Pre tých všetkých platí anjelské Nebojte sa! Boh je s vami. Boží Syn prešiel tŕnistou cestou života a pozná, ako vám je, ako sa cítite, vie vás pochopiť. Preto sa v modlitbách s dôverou obraciame na Neho. Jeho "neboj sa" je odpoveďou na náš strach. Je výzvou, aby sme Ho brali vážne, aby sme každý deň života kráčali s Ním a dôverovali Mu.

Čo urobili pastieri s anjelskou zvesťou?

Prijali ju. Vstali a šli do Betlehema. Stretli sa so Spasiteľom, v ich duši sa zapálilo svetlo radosti a nádeje.

Čo urobíme my s anjelskou zvesťou?

Príklad pastierov je výzvou i pre nás.

Amen.

Modlitba:
Veľký Bože, keď si rozhodol o spáse svojho stvorenia, všetko sa dalo do pohybu. Daj, nech ani my nezostaneme nečinní, ale kráčame Ti v ústrety.

Pane, vo zvesti vianočného evanjelia poznávame, čo všetko Ti my ľudia zostávame dlžní! Ty však prichádzaš do nášho stredu, skláňaš sa k nám a dávaš nám spoznávať svoju lásku.

Keď nám odpúšťaš naše neprávosti a vyslobodzuješ nás zo smrti, prečo by sme sa mali ešte báť?

Vďaka, že kráčaš s nami cestou života, stojíš pri nás vo chvíľach samoty, dvíhaš nás, keď padáme, dávaš silu, keď už ďalej nevládzeme.

Otvárame Ti svoje srdce a pozývame Ťa, aby si bol s nami. Lebo len s Tebou je život pravým životom. Amen.

- Libor Bednár -