O zrade a novom začiatku

Keď si zajedli, riekol Ježiš Šimonovi Petrovi: Šimon, syn Jonášov, miluješ ma väčšmi ako títo? Odpovedal Mu: Áno, Pane, Ty vieš, že Ťa milujem. Riekol mu Ježiš: Pas mojich baránkov! Po druhý raz spýtal sa ho zase: Šimon, syn Jonášov, či ma miluješ? A on odpovedal: Áno, Pane, Ty vieš, že Ťa milujem. Riekol mu: Pas moje ovečky! A po tretí raz sa ho spýtal: Šimon, syn Jonášov, či ma miluješ? Peter sa zarmútil, že sa ho po tretí raz spýtal: Či ma miluješ?, a odpovedal Mu: Pane, Ty vieš všetko; Ty vieš, že Ťa milujem. Riekol mu Ježiš: Pas moje ovečky! Veru, veru ti hovorím: Dokiaľ si bol mladší, opasoval si sa sám a šiel si, kam si chcel; ale keď zostarneš, vystrieš ruky, a iný ťa opáše a povedie, kam nechceš. To povedal, aby označil, akou smrťou oslávi Boha. A keď to povedal, riekol mu: Nasleduj ma!   J 21,15-19

Koľkokrát sme si už povzdychli: - Keby som tak mohol začať od začiatku, začať odznova! A práve tento dnešný príbeh nám hovorí o novom začiatku. Po Kristovom vzkriesení sa všetko mení. Čo bolo mŕtve žije. Kto sklamal, môže začať znova. Kto zaprel, dostáva možnosť byť Kristovým svedkom, ba dokonca pastierom jeho stáda.

Koľkokrát sme dobre začali, dobre sme to mysleli, ale skončilo to úplne inak, ako sme predpokladali. Aj preto nie je ani nám cudzie to, čo sa prihodilo Petrovi. Petrova skúsenosť je i našou skúsenosťou.

Peter mal Ježiša rád. Ubezpečoval Ho svojou vernosťou slovami: - Keby ťa všetci opustili, ja ťa neopustím. Pôjdem za tebou, i keby ma to stálo život. Aké odhodlanie a nasadenie sa skrýva za týmto vyznaním! Skutočne, Peter jediný mal toľko odvahy, že šiel za Ježišom až do veľkňazovho domu, kde prebiehal súd. Uplynula však iba malá chvíľa, a tento sebavedomý Peter tvrdil služobnej dievčine a iným, že Ježiša nepozná, že k Nemu nikdy nepatril…

Na túto udalosť Kristus nadväzuje, keď sa pýta Petra, či Ho miluje viac ako ostatní učeníci. Peter si myslel, že je od nich lepší, a ako to s ním skončilo: Všetko jeho sebavedomie je v troskách. Už nemá odvahu sa s nikým porovnávať, už nehovorí len o sebe, ale hovorí veľmi skromne: - Áno, Pane, ty vieš, že ťa milujem.

Možno toho robíme naozaj veľa pre cirkev. Možno zborovým veciam venujeme naozaj viacej času, síl a obetí ako iní. Ale znamená to, že sme lepší? Môžeme o sebe povedať, že sme vernejší a spoľahlivejší ako iní?

Petrov príbeh usmerňuje našu pozornosť k tomu, aby sme sa radšej s nikým neporovnávali. Lebo to nevedie k ničomu dobrému.

Keď spolu hovoria dvaja zamilovaní, často si dávajú stále tie isté otázky, a vôbec im nerobí ťažkosti znovu a znovu odpovedať na tie isté otázky. To patrí k zamilovanosti.

U Ježiša a Petra je to však iné. Tá istá otázka, položená Petrovi trikrát za sebou, mu silne pripomína jeho trojnásobné zlyhanie. Neodpovedá sa mu ľahko. Ale nenamieta, že "už predsa dal odpoveď, tak prečo sa potom Ježiš ešte pýta." Pripomína mu to tú zlú chvíľu, na ktorú by rád zabudol, ktorú by zo svojej minulosti najradšej vymazal.

Ježiš však chce Petrovi pripomenúť nielen jeho zlyhanie, ale i svoju vernosť. Chce mu ukázať, že v ňom stále vidí svojho učeníka.

Koľkokrát sme Krista zapreli, toľkokrát sa vždy znovu pýta na našu lásku. Trikrát položená otázka Petrovi ukazuje, ako o nás Kristus stojí. On nikoho neodpisuje, nikoho neposiela preč. Takto milovať vie iba Kristus.

Evanjelista Ján píše, že Ježiš poznal všetkých ľudí a nepotreboval o nikom žiadne informácie. Peter na to prišiel hneď pri prvom stretnutí s Ježišom, keď sa Ježiš na neho pozrel a povedal mu: - Ty si Šimon, syn Jonášov. Toho sa teraz Peter chytá. Hovorí: - Pýtaš sa ma, Pane, či Ťa mám rád. Čo Ti mám povedať? Veď Ty vieš všetko. Vieš, ako veľmi Ťa mám rád. Mám Ťa zo všetkých najradšej. Ale Ty vieš i to, ako vyzerá moja láska, koľko je v nej medzier a aká je nestála.

Peter vie, že Ježiš v ňom číta ako v otvorenej knihe, a predsa dôveruje Ježišovi. Trikrát hovorí: "Pane, ty vieš." Nehovorí to však s hrôzou, ale s dôverou. Za Petrovou odpoveďou je jeho istota: - Ty ma, Pane, poznáš, a to je moja záchrana. Nie v tom, že snáď nájdeš vo mne ešte trocha viery a lásky. Ale v tom, že si to Ty, milujúci a láskavý Pán, kto ma vidí a pozná. Ty, ktorý si za mňa zomrel a vstal z mŕtvych. V tom je moja nádej. Tak to hovorí Peter a my spolu s ním.

Ježiš poveruje Petra dôležitou úlohou: - Pas moje ovečky! Toto poslanie Ježiš zveruje Petrovi, ktorý na vlastnej koži poznal, čoho je človek schopný, keď sa ho zmocní strach. Petrovi, ktorý sám na sebe zakúsil tragédiu hriechu i veľkosť Kristovho odpustenia. Až po takejto skúsenosti je Peter schopný byť pastierom Kristových oviec. Poverenie k tomuto poslaniu už vlastne raz prijal - v Cezareji Filipovej, keď mu Ježiš povedal: - Ty si Peter, skala, a na tej skale vybudujem svoju cirkev. To malo stačiť, a predsa nestačilo. Peter musel najprv sám na sebe poznať pastiersky zásah svojho Pána. Musel sa sám zrútiť do priepasti a byť zachránený, aby mohol pásť Kristove ovečky.

Teraz už bude prvá zásada pastierskej služby Petrovi veľmi blízka - nepohŕdať maličkými, prijímať ľudí so zlou povesťou, hľadať poblúdených. Teraz to Peter už bude vedieť. Takéto ovečky mu budú blízke. Už sa nebude nad nich povyšovať. Nebude tvrdým pastierom, ale bude pastierom v duchu Ježiša Krista.

Petrovi zaznelo trikrát poverenie z Kristových úst. Vždy trochu inak, ale vždy je tam to isté privlastňovacie zámeno: "mojich" baránkov, "moje" ovečky. Kristus síce zveruje svoje stádo Petrovi, ale stále je to jeho, Kristovo stádo. Peter nie je jeho majiteľom, ani pánom zverených ovečiek, je im iba pastierom.

Každý, kto živo cíti lásku, starostlivosť a živý záujem tohto dobrého Pastiera, Krista, o seba, mal by túto lásku preukazovať voči iným, takúto starostlivosť by mal venovať svojmu blížnemu. Nevzťahuje sa to iba na kňazov, ale týka sa to všetkých nás. Každý máme aspoň jedného človeka, na ktorom by nám malo záležať. Kristova láska nás k tomu zaväzuje, aby sme sa jedni o druhých vzájomne starali.

V prvej etape Peter sklamal: zo strachu zaprel.

Teraz mu Kristus umožňuje nový začiatok. Tentokrát Peter dobehne až do cieľa, zvíťazí. Jeho láska je už dokonalá, lebo je schopná prinášať obete. Takou bola Kristova láska k nám a takou má byť i naša láska k Nemu.

Cirkevná tradícia nám zachovala svedectvo o Petrovi a o jeho mučeníckej smrti. Plnil, teda svoj záväzok vyplývajúci z Kristovej lásky. Ako je to, bratia a sestry s nami?

Kristus nás miluje a Jeho láska je pre nás záväzkom. Preto Ho nadovšetko milujme, starajme sa o Jeho stádo a pre Neho všetko obetujme.

Svoju prácu, život, radosti i sklamania sprevádzajme vyznaním: - Ježiši, drahý poklad môj, spasenia môjho základ zdroj, po tebe túžim úprimne: Zjav sa mi, Pane, buď pri mne! Ó, Ježiši, ó, Ježiši.

Amen.

Modlitba:

Pane Ježiši Kriste, Ty si ten dobrý Pastier, ktorý si položil svoj život za svoje ovce. Koľkokrát sme Ťa podobne ako Peter zapreli - slovami i skutkami, a Ty predsa o nás stojíš. Chceš nás mať vo svojom stádočku, ba dávaš každému z nás poslanie, lebo Tvoje dielo pokračuje.

Veď nás svojím Duchom, aby sme Ťa nikdy neprestali milovať, a dokázali sa pre Teba obetovať.

Prosíme za všetkých ľudí, ktorým si v cirkvi zveril pastiersky úrad. Daj im trpezlivosť, lásku a pokoru v službe.

Prosíme i za nás všetkých, ktorým si zveril niekoho, za koho sme zodpovední a o koho sa máme starať. Daj, aby sme tak konali podľa Tvojho príkladu. Amen.

- Libor Bednár -