O získavaní múdrosti

Počiatok múdrosti je bázeň pred Hospodinom.   Pr 9,10

Tieto slová mali v každej dobe svoju váhu. Starý Izraelita im rozumel a viedli ho k tomu, že sa od mladosti učil v Božom zákone a rozmýšľal o ňom "dňom i nocou", ako si čítame v 1. žalme.

No máme za to, že až my, v našej dobe, a možno ešte viac tí, ktorí prídu po nás, môžu pochopiť plnosť a dosah tejto zvesti: - Počiatok múdrosti je bázeň pred Hospodinom. Ľudia, ľudstvo samo stáva sa čoraz vzdelanejším. Náš rozum je vycvičený, vytrénovaný poznávaním najrozmanitejších zákonov v prírode a v ľudskej spoločnosti. Naše myslenie dokáže prenikať nielen do oblastí vesmíru, ale i do ďalších zložitých vzťahov v hmotnej či duchovnej oblasti.

Človek je bystrá a vzdelaná bytosť, žasneme nad jej schopnosťami - skoro by sme boli naklonení povedať, že človek je múdry. Ale keď sa nad týmto slovom zamyslíme, tak nás prenikne strach alebo obava, či môžeme povedať o sebe, o človeku dnešných dní, že je múdry. V tom slove "múdrosť" nám totiž zaznieva niečo, čo si netrúfame vzdelanému, modernému človeku priznať. Veď nám, ľuďom na konci dvadsiateho storočia, je zrejmé, že môže byť človek, ktorý ani veľa nevie, nemá univerzitný diplom, a napriek tomu vieme, že je múdry, že sa na neho môžeme obrátiť s prosbou o radu.

Tento pohľad, takéto chápanie múdrosti má svoje korene v Biblii, (i keď ju snáď dnes nečítame v rodinách tak, ako ju čítali rodičia, starí rodičia). Tak rozumeli múdrosti ľudia, ktorí poznali Bibliu. Na rozdiel od všelijako vzdelaných ľudí vo svojom okolí, pre ktorých múdrosť znamenala iba poznanie vecí, ľudské myslenie a premýšľanie. Izraelita a biblický človek si vždy kládol otázku: - Čo mám robiť, aby to, čo robím, bolo dobré, spravodlivé a správne?

Z Písma totiž vyčítal, že Boh, keď hľadel na svoje stvorenie, hodnotil ho a povedal: "je to dobré." Dobré k niečomu, k nejakému účelu. Dobré pre človeka, postaveného doprostred stvorenia, aby ho múdro spravoval a viedol k dobrému cieľu. Preto musí mať múdrosť nejaký počiatok. A týmto počiatkom je bázeň pred Hospodinom. Na ňu sa musí múdrosť "zavesiť", na ňu sa orientovať. Aby bola skutočne múdrosťou, aby svojím vedením, poznaním, svojou vzdelanosťou a bystrosťou nezaviedla človeka do slepej uličky, do záhuby.

Teda: bázeň pred Hospodinom.

Ale čo je to bázeň? To nie je strach a chvenie. Možno i to sa môže v bázni objaviť, ale to podstatné v bázni je úcta. Úcta pred láskou a milosrdenstvom, ktoré sa človeku dostávajú, keď s ním hovorí Stvoriteľ.

Bázeň Hospodinova sa neprejavuje strachom, ale načúvaním, otvorenosťou voči Bohu. Pripravenosťou porozumieť tomu, čo mám konať, pretože tak je to správne a dobré. Múdrosť je skúmať v Písme, ako Boh konal v dejinách, v Kristovi, a nechať si Ním otvoriť oči. Vidieť veci časnosti z pohľadu večnosti.

Múdrosť vidí svet v jeho celistvosti. Vidí a učí sa ho vidieť vo svetle najnovšieho vedeckého poznania. Nezakrýva si nič z toho, čo veda odhalila. Je to múdrosť, ktorá sa pýta, čo s tým všetkým mám robiť, ako to mám použiť, do akej služby to mám, smiem a musím postaviť. A tu modernému človeku rovnako ako človeku starovekému nič nepovie ani príroda, ani spoločnosť. Tu môže dať dobrú radu len "bázeň Hospodinova", len poslušné nasledovanie Pána Ježiša Krista. A nasledovanie, to nie je nejaké opakovanie starých vecí. To je premýšľanie a vyzeranie smerom do budúcnosti - smerom, ktorým nás chce viesť Stvoriteľ v dnešnom svete so všetkým čo máme, s celým bohatstvom nášho vedenia, našich schopností a možností viesť.

A kam ukazuje Ježiš? Kam nás chce viesť? Celým svojím životom - od chvíle, keď ako dvanásťročný sedel medzi učiteľmi zákona, až po chvíľu, keď sa na Golgote zdal byť ako nimi premožený - zjavuje jedno: poslanie múdrosti je v službe lásky a pomoci človeku. O človeka, jeho dobro, jeho spásu by nám malo ísť. Pretože o to išlo Ježišovi z Nazareta. Postaviť sa vedľa blížneho, ktorý potrebuje moju lásku a porozumenie, to je múdrosť. Vedieť sa zastaviť v honbe za svojím cieľom pri tom, ktorý padá pod ťarchou bremena svojich vín alebo ľudskej tvrdosti - to je múdrosť.

Myslieť na toho, na ktorého ostatní nemajú chuť myslieť, aby si nekomplikovali svoj život - to je múdrosť, ku ktorej sme volaní zvesťou evanjelia: Ježiš Kristus je tou múdrosťou. Všimnime si ešte jedno pri tejto múdrosti, ktorou je Ježiš Kristus. Vo vzťahu k Nemu nám Biblia pripomína bázeň. Prečo trávil Ježiš toľko času v modlitbách? To sa rozprával so svojím nebeským Otcom. To nebol obrad, ktorému a naučil v synagóge, to nebola obyčaj zbožného hromadenia naučených slov. To bol rozhovor, v ktorom šlo o pravdu - o zachraňujúcu pravdu, ktorá je obsahom múdrosti.

Počiatok múdrosti je bázeň pred Hospodinom.

Svojou vzdelanosťou sme prenikli do mnohých prírodných tajomstiev. Získali sme poznaním napr. silu, ktorou sme rozštiepili atóm. Ale čo s tým atómom urobíme? Bez múdrosti nás všetkých môže zničiť. Ale bázeň pred Hospodinom nás učí, aby sme milovali blížneho. V Ježišovom kríži vidíme: človek má v Božích očiach veľkú cenu. Takú veľkú cenu, že Ježiš svoj život položil ako obeť za hriechy a pýchu človeka. Ak uveríme Ježišovi Kristovi, ak uveríme, že pravda Božia je, že človek má tak veľkú cenu v Božích očiach, potom budeme múdri a múdro budeme používať svoju vzdelanosť a moc, svoje schopnosti a možnosti.

Inak nám všetko, čo máme a na čo sme hrdí, prinesie iba bolesť. Boh však chce, aby sme svoj život prežili v múdrosti, šťastí a spokojnosti. Preto majme vždy na mysli: Keby sme aj všetko mali, keby sme aj všetko vedeli, ale nemilovali by sme svojho Stvoriteľa ako nášho Otca a vo svojom blížnom by sme nevideli nášho brata, našu sestru, nič nám to neprospieva.

Ak budeme hľadať múdrosť a získavať poznanie v tomto novom školskom roku, nezabúdajme, že "počiatkom múdrosti je bázeň pred Hospodinom" a najhodnotnejšie vedomosti sú tie, ktoré nás vedú bližšie k Bohu.

Amen.

Modlitba:

Bože pravdy, keď sa naše deti, žiaci, študenti i my púšťame do úlohy hľadať poznanie a získavať múdrosť, pomôž nám nezabúdať, že toto všetko je potrebné a nevyhnutné. Počas tejto práce daj, aby sme nazabúdali, že pravá múdrosť je tá, ktorá nás vedie bližšie k Tebe. Vzdiaľ od nás pýchu z vedomia a urob nás pokornými a vďačnými voči Tebe. Prosíme, aby Tvoja pravda, evanjelium nádeje, osvecovalo naše hľadanie a náš život po všetky dni našej práce. Prosíme, daj trpezlivosti, sily a lásky všetkým, ktorí vychovávajú naše deti. Nedaj im zabudnúť, že ich práca má zmysel, že sú tvojimi predĺženými rukami tu na zemi. Prosíme za našich študentov, aby ich nové poznatky robili lepšími ľuďmi. Amen.

- Libor Bednár -