Počúvaj, syn môj, a prijmi moje reči, rozmnožia sa roky tvojho života. O ceste múdrosti ťa poúčam, vediem ťa po priamych chodníkoch. Pri tvojej chôdzi nebude tvoj krok hatený, a keď pobehneš, nepotkneš sa. Pridŕžaj sa napomenutia, nepopusť, zachovávaj ho, lebo je tvojím životom. Nevstupuj na chodník bezbožných a nekráčaj po ceste zlých.
   Prísl. 4/10-14

Máme pred sebou začiatok obdobia povinností. Čo si budeme nahovárať, nikomu z nás nie sú príjemné. Deťom lebo po chvíľach bezstarostnosti budú musieť začať tvrdšie pracovať, rodičom - ktorí začnú tŕpnuť: čo je s mojím dieťaťom? Čo robí? Hovorí mi pravdu? Nie je týrané, alebo šikanované?
Ani učiteľom - ktorí sa budú stretávať s chronickými chorobami, ako je nedostatok financií, úcty, tolerancie a idealizmu.
Do takejto situácie hovorí ešte aj Boh, so svojou požiadavkou na život človeka, ako keby sme tých starostí nemali málo.Boh, dieťa, rodič.To je rovnica zmyslu života. Z tej rovnice nemôžeme nič vynechať.
Zažil som prípad, keď chýbal rodič. Prišli samotné deti a opýtali sa ma, či ich môžem pokrstiť. Prišli bez rodičov. Však prečo aj, nič dôležité sa predsa nedeje, iba nejaký ten krst. Ešte, že deti majú veľké srdce! Keď chýbal Boh, celý život rodiny bol perfektne naplánovaný. Výborní žiaci, výborné krúžky, všetko výborné. Iba Boh na okraji, lebo sa nezmestil do diára ľudí. Ako dopadnú neviem. Čo zostane z ich výborného sveta po prvej kríze, neviem.
Text prísloví hovorí: "Počúvaj syn môj! Vo svojej zbožnosti by sme si mysleli, že je to dialóg Boha a človeka. Tak to nie je. Je to dialóg otca a syna. Aj to sa dá, hoci to nie je časté, aby sa rozprával otec so synom. Ten súčasný otec sa niekde stratil. Nevie sa rozprávať.
Možno vie kričať, dávať príkazy, alebo sa hnevať. Ale nevie sa rozprávať. Celú výchovu svojho dieťaťa posúva do dimenzie: "Veď niekto o to moje dieťa postará. Učiteľ, farár, veď na to sú. "Ja nie, kde by som na to našiel čas!" Lenže Boh ti dal tvoje dieťa, a ty si musíš nájsť čas si sadnúť a povedať mu: Počúvaj syn môj!
Počúvaj, ako máš žiť, ale počúvaj aj o mojich chybách, aby si ich ty nikdy neurobil. Počúvaj aj o mojej viere v Boha, ktorá je niekedy taká skrytá, že ju nemôžeš ani vidieť, ani vytušiť. Počúvaj o mojej láske k tvojej matke, aj keď jej ona už možno neverí, a ty máš pocit, že na vás zabúdam. Počúvaj syn môj, lebo tvoj otec býva slabý hovoriť zmysluplné slová! Počúvaj, aby si ty bol iný. Toto nevieme.Povedať svojim deťom počúvaj, dostať sa do ich sveta, v ktorom by nám mohli rozumieť. Nemáme to radi, keď musíme opustiť ten náš svet. Ani nie pre nedostatok času, skôr z pohodlnosti. Trochu naivne chceme zalepiť potreby svojich detí vlastnými peniazmi, ale to sa nedá.
Tak ako väčšina otcov aj ja prežívam výčitku, že pre svoje hľadajúce dieťa prinášam málo podnetov. Vtedy, keď už nepočúvam ani volanie Boha, aby som to zmenil, mi Boh dáva stretnúť jedného človeka. Poznáte ho aj vy. Prechádza sa po našom meste, so svojím chorým synom. Žije v jeho svete. Pozerajú sa na autá a otec ho pritom drží za ruku. Ten otec sa nehanbí za svoje dieťa. Každý deň kráča proti davom úsmevov a ľutovania.
Napriek všetkému ide a žije len pre svoje dieťa. Nemôže mu povedať - počúvaj syn môj! Nemôže mu vysvetľovať hlboké teologické pravdy, nemôže mu hovoriť o svojej abstraktnej viere v "niečo", lebo by mu jeho dieťa nerozumelo. Môže len jedno, chytiť ho za ruku a vkĺznuť do jeho sveta. Zaprieť seba a hľadať jeho. Rozmýšľajme dnes tak trochu o sebe, o svojom postoji, o tom, či viem byť otcom, či vediem seba a svoju rodinu po priamych chodníkoch. Biblia nikdy nie je jednostranná. Ak by sme prvú časť mohli nazvať spoveď otca, tú druhú nazvime kráčanie syna. Boh hovorí: "Pridŕžaj sa napomenutia"! Toto je určene deťom. Vieš, nie všetci vidíme svet tak, ako ho vidíš ty. Lenže to neznamená, že nemáš pevne stáť na tom, čo považuješ za správne. Možno sa ti zdá, že ti nerozumie nikto na svete, ale musíš ísť za Tým, v ktorého veríš. Tak ako to robil Kristus. Aj keď v konečnom dôsledku stál zoči voči špicľom a  sliedičom, hovoril priamo a jasne.
Aj ty, tak ako tvoj Spasiteľ si stráž svoje názory a čisté postoje! Aj keď svet dospelých je len o ústupkoch a prispôsobovaní, nenechaj sa znechutiť! Buď pevný, ale otvorený, aby sa ostatní mohli o teba oprieť! Ak sa prispôsobíš symbolom a životným štýlom svojím priateľom, ak niekde na polceste zlyháš, nebudeš žiadanejší, ale budú s tebou pohŕdať, lebo si zradil sám seba.
Po druhé buď vytrvalý! Máš svoje názory, ciele, pravdy, choď za nimi! Keď Ježiš začínal, mal zmeniť svet s dvanástimi ľuďmi v zapadnutej provincii. Všetci mu kládli prekážky a ani tých dvanásť mu nevedelo rozumieť. Veril vo svoje poslanie a išiel až na kríž. Nič neprichádza zadarmo, bez námahy. Nevzdávajte sa pri neúspechoch! Skúšajte to ďalej! Nekapitulujte lacno, alebo použijúc obraz Starej Zmluvy nepredajte svoje prvorodenstvo za misu šošovice! To je veľmi nevýhodný obchod. Samozrejme, vieme že pokušenie nechať sa predčasne znechutiť je vlastné každému z nás. Bojujte s tým aj nasledujúci školský rok, keď vaša viera bude konfrontovaná s inými hodnotami mladých ľudí. Ak vám na tej ceste budú chýbať vlastní rodičia, alebo cirkev, to nie je preto, že by ste stratili ich lásku. My starší máme iba taký dar robiť veľa nepodstatných vecí a na vás zabúdať. Nakoniec snáď - každé napomínanie ak je hrozbou, a neskrýva sa za ním túžba pomôcť, je farizejstvo. No niekedy sa stane, že urobíme všetko pre svoje deti a oni aj tak predajú vieru v Krista za prvú misu čo im ponúknu. Vtedy nemá zmysel ničím argumentovať. Iba sa skloniť a prosiť Boha nech sa zmenia. Modlitba dokáže zmeniť veľa vecí.
Nech je náš život plný karhania, napomínania, ale hlavne modlitby.

Mgr. Marián Bochnička, zborový farár

Boli sme ako neveriaci Tomáš. A predsa, viera, láska a nádej zvíťazila. Obradná sieň v Demänovej sa zásluhou obetavých, láskyplných sestier premenila na stánok Boží, kde sa raz mesačne konajú nešporné služby Božie. Vďaka patrí aj p. farárom Liborovi Bednárovi a Mariánovi Bochničkovi, ktorí s pochopením podporili tento bohumilý návrh. A tak miestnosť, ktorá v minulosti slúžila na slávnostné uvítanie detí do života, dnes symbolicky plní poslanie duchovnej posily našim občanom.
Prostredníctvom slova Božieho kazateľov prichádza aj medzi nás láska nebeská, ktorá telom sa stala. Ak sa nám však nedostáva bratskej lásky a svornosti, prosme Toho, čo ju dáva svojim verným v hojnosti.

- sestry Eva, Marta Zuzana -