V tento rok si pripomíname 365. výročie od vydania Cithary Sanctorum, ktorú pripravil do tlače Juraj Tranovský, zborový farár nášho cirkevného zboru.

Celý život a pôsobenie Juraja Tranovského je pevne späté s nesením kríža. Pre svoju vieru v Krista ako evanjelický kňaz bol často v putách, viackrát vo vyhnanstve a vo väzení, v mnohých ťažkostiach a utrpení. S týmto krížom prišiel i do Liptovského Svätého Mikuláša, kde strávil posledné roky života.

A práve on, Tranovský, je príkladom toho, že Boh - hoci dopustí, aby sme niesli ťažký kríž - nás nikdy neopustí. Tranovský sa nezľakol prenasledovania, nevzdal sa viery. Netúžil po spo-ločenských výhodách, ktoré by nepochybne získal zapretím Krista. Je príkladom toho, že ťažko skúšaný život môže byť životom radostným, prospešným blížnym a na slávu Bohu.

Tranovský túžil dať evanjelickému ľudu to, čo mu najviac chýbalo: knihu nábožných piesní. Usilovne zbieral a hľadal staré piesne, prekladal z latinčiny a nemčiny, sám napísal 90 piesní a v roku 1636 (teda rok pred smrťou) pripravil do tlače CITHARU SANCTORUM so 414 piesňami. Táto kniha sa stala spolu s Bibliou našim starým otcom a starým mamám vzácnym pokladom, horiacou fakľou, ktorú si podávali mnohé generácie.

Táto kniha piesní rozplameňovala srdcia tých, ktorí ju brali do rúk a spievali z nej. Vnášala do života radosť, útechu, lásku, odvahu, chuť žiť a niesť svoj kríž každý deň života v nádeji, že to má zmysel, že stojí za to pre Krista žiť, a ak je to treba, i svoj život obetovať.

Kde by sme boli my dnes bez CITHARY SANCTORUM? Neviem. Viem však, že náš život by bol chudobnejší a smutnejší.

Vďaka Bohu za jeho život, za dielo, ktoré po sebe zanechal pre nás.

Narodil sa 17.3.1592 v Těšíne. V roku 1611 skončil univerzitu vo Wittenbergu. Po štúdiach teológie prešiel na pedagogickú dráhu, ktorá bola nevyhnutným predpokladom pre kazateľskú činnosť. V roku 1616 bol vo Valašskom Meziřičí vysvätený za kňaza. Po porážke českých stavov v bitke na Bielej Hore ušiel do Těšína. Cielená protireformácia a prenasledovanie ev. duchovných ho donútila prijať osud exulanta, ktorý ho sprevádzal celý život.

Po krátkom pobyte v Bielsku opäť nútene prichádza na Slovensko, konkrétne na Oravský podzámok, kde žije pod ochranou rodiny Suňogovcov. Na Slovensku je v tomto období priaznivejšia klíma. Obdobie nebezpečenstva a chaosu v Tranovského živote prestáva a on prijíma pozvanie do Liptovského Svätého Mikuláša, kde sa stáva kazateľom.

Počas svojho života publikoval viaceré diela (Výklad Zjavenia Jána, knihu modlitieb "Phiala Odoramentorum" atď.) najvýznamnejšie dielo však bolo a zostáva CITHARA SANCTORUM.

CITHARA SANCTORUM je kompaktné dielo, ktoré vyrastá zo živého organizmu cirkvi, jej dejín, tradície a hymnologického vývoja. Z prvých storočí, kedy dominovala grécka cirkev, v nej nájdeme nápevy a podklad pre pieseň T 299, TE DEUM T 289, doba Ambrozia T 25, cirkevná reforma pápeža Gregora Veľkého T 37, T 81, diela stredovekej cirkvi (Abelard, Bernard). Ďalej v nej nachádzame piesne národných rečí z predreformačného obdobia, hlavne Husitov, ktorí ľudovú hudbu transformovali na chrámovú, čím sa začalo úplne nové obdobie popularizácie duchovnej piesne. Cithara tvorí určitú zmes, ktorá obsahuje jednotlivé obdobia vývoja cirkvi: predreformačné a reformačné.

Je to dielo ekumenizmu a pochopenia pravej podstaty reformácie, ktorá sa nerodí ako nechcené dieťa ,ale má za sebou tradíciu a kontinuitu vývoja. Tranovský ju pozná a rešpektuje. Nevytvára dielo bez koreňov, ale pokračuje v línií cirkvi, ktorá sa nedelí, nevzniká, ale transformuje.

Vznik Cithary podmienili nasledovné okolnosti:

1. bola to požiadavka svetských predstaviteľov cirkvi, ktorí si uvedomovali
2. potrebu homogenizovať vonkajší prejav evanjelických služieb Božích
3. potreba exulantov, ktorí boli zbavení spoločenstva a chrámov
4. potreba domácej cirkvi, kvôli konaniu domácich pobožností.

Cithara obsahuje tri základné pramene piesní:

1. moravské dedičstvo pochádzajúce z husitského obdobia,
2. nemecký prameň vo svojej klasickej forme Lutherovej reformácie,
3. prameň samotného autora: 93 piesní zložených a 68 prekladov.

Slovenský prameň sa v pôvodnom diele nenachádza, pretože Tranovský nemal dostatok času na spoznanie slovenskej duchovnej tvorby. Cithara vyniká zaujímavou jednoduchosťou podanej dogmatiky. Nenarába s abstraktnými pojmami. Jasným, zreteľným veršom vysvetľuje celé teologické koncepcie. Cithara nie je len spevník. Je to dogmatika, etika, katechetika pre laikov. Používa reč presnú, jednoznačnú a zrozumiteľnú, ktorá sa jednoducho memoruje a tak ovplyvňuje vývin jednotlivca. Okrem tejto didaktickej úlohy plní Cithara poslanie liturgickej knihy. Dáva cirkvi všetky piesne, ktoré potrebuje na službách Božích. Kyriaminá (piesne prosiace o zmilovanie), Kréda (vierovyznania), hymny. Na všetky sviatky, Advent, Vianoce, dokonca i sviatky Panny Márie a Apoštolov, ktoré evanjelici v minulosti prirodzene svätili, Cithara poskytuje tematické piesne. Dogmaticky vyhranené, bojujúce tak proti Biblii odporujúcim dogmám rím. kat. cirkvi, ako aj protestantským úletom (kalvínova predestinácia - učenie o predurčení.).

Ak máme hovoriť o význame Cithary, musíme si uvedomiť, že ani jedna kniha neovplyvnila evanjelikov v stredoeurópskom regióne tak ako Cithara. Ona sa stala Augsburským vyznaním pre laikov aj teológov. U ev. kňazov nájdeme viac citátov z Cithary ako z Knihy Svornosti. Ľud sa s ňou rodil, žil, tešil, trpel, umieral. V každej situácií života mu ponúkala tematický priestor, aby mohol spievať a tak prežívať najvyššiu meditáciu slovanskej duše. Dovolím si tvrdiť, že patrila aj k základným prvkom psycho-hygieny slovenského národa. Vytvorila spojenie medzi slovenskou emigráciou a národom. Stala sa "kúskom domova v rukách", čo pochopí až ten, kto nemá národ, rodinu a celý život musí prijímať rolu exulanta. Ovplyvnila celú tvorbu a národnú kultúru (Hviezdoslav, Krasko). Ovplyvnila a ovplyvňuje vyjadrovanie ev. kazateľov. Čo je zaujímavé, ale v dnešnej dobe už negatívne. Dosiahla vyše 140 vydaní a rozšírila sa na 1350 piesní. Jedno z najväčších diel našej viery a kultúry vytvoril človek česko- poľsko-slovenskej národnosti a nemáme s tým problém. Obsahuje starokatolícku tradíciu, hoci človek, čo ho skladal bol prenasledovaný kvôli tomu, že bol protestant. Mal Ducha Kristovho, preto jeho práca bola požehnaním. Aké banálne sa pri stretnutí s Citharou Sanctorum zdajú - nacionálna úzkoprsosť a bigotný protestantizmus, ktorý poodtínal korene svojej živej cirkvi a tak jej zobral sviežosť, ktorá ovplyvňovala tento národ. Aké nehodné pamiatky Juraja Tranovského - človeka bez hraníc, človeka nezaťaženého nenávisťou, aj keď na ňu mal plné právo.

Marián Bochnička, zborový farár