Dielo Ducha Svätého

Možno ste si všimli, že blížiace sa sviatky Svätého Ducha tvoria medzi trojicou sviatkov vianočných, veľkonočných a svätodušných taký apendix.Dôvodov, prečo je tomu tak, uvediem hneď niekoľko. Rodina nebýva spolu pri jednom stole, ani gastronómia nie je nijako výnimočná, nerozdávajú sa žiadne darčeky, nie je oblievačka ani šibačka... No hlavne, videli ste už niekto reklamu v médiách alebo billbord, ktorý by sa snažil v súvise so Svätým Duchom upútať našu pozornosť? Asi ťažko. Nemusíme sa však obávať, pretože s týmto problémom bojovali respektíve nebojovali už od dávnych dôb.

Pneumatológia - náuka o Duchu Svätom patrila od prvých storočí kresťanstva k najmenej spomínaným a rozvíjaným. V poslednej dobe sa pneumatológia dostáva do centra kresťanských spoločenstiev. Ide predovšetkým o letničné a charizmatické hnutia, v ktorých dochádza k extrémnym javom - hovorenia cudzími jazykmi. Tieto javy vyúsťujú do extáz a na človeka pôsobia dosť podivne. V mnohých prípadoch sú brzdou misijnej práce cirkvi. Na druhej strane však rozvoj letničného a charizmatického hnutia spôsobil, že súčasná teológia sa viac venuje téme Ducha Svätého a Jeho pôsobeniu v cirkvi a v živote jednotlivca. Možno ste si aj Vy sami položili otázku, kto to vlastne Duch Svätý je a aká je Jeho úloha. Duch Svätý je božská osoba (podľa chápania  Novej zmluvy). Tvorí neoddeliteľnú jednotu s Bohom Otcom a Bohom Synom. Úloha Boha Otca - Stvoriteľa a Boha Syna - Vykupiteľa je nám dobre známa. Úlohou Ducha Svätého je posvätenie a obnovenie človeka. Aktivity Ducha Svätého môžeme zhrnúť do pôvodného gréckeho slova "Paraklétos". Slovo má v gréckom jazyku sedem rôznych výrazov, odtieňov, ktoré nám podrobnejšie priblížia dielo Ducha Svätého.

1. Utešiteľ. Sami sme zažili situácie, kedy sme boli zronení, nič sa nám nedarilo... Je to práve Duch Svätý, ktorý nás potešuje v ťažkých životných situáciách. Neopúšťa nás ako siroty, ale pôsobí v našich srdciach.
2. Pomocník. Naše obrátenie a znovuzrodenie je dielom Ducha Svätého, aby sme vôbec verili. Tak ako nás to učí Dr. Martin Luther vo vysvetlení tretieho článku Viery všeobecnej kresťanskej: "Verím, že ja zo svojho rozumu a zo svojej sily nemôžem v Ježiša Krista, môjho Pána, veriť ani k Nemu prísť, ale že ma Duch Svätý evanjeliom povolal, . . ." Taktiež naše dobré skutky nekonáme len z vlastnej moci, ale sú vykonané s pomocou Ducha Svätého. Oni sú ovocím Ducha.
3. Učiteľ. Pri čítaní Božieho slova sa stretávame s pôsobením Ducha Svätého. Bez Neho človek nemôže správne pochopiť Písmo Sväté.
4. Prosebník. Naše modlitby bez prítomnosti Ducha Svätého by boli ničím. S Jeho pomocou, vieme ako a za čo sa máme modliť.
5. Napomínateľ. Dielom Ducha Svätého je aj pravé pokánie, ku ktorému nás napomína. On nás vedie k tomu, aby sme zanechali hriešny život a obrátili sa k Bohu a Jeho slovu.
6. Zhromažďavateľ. Duch Svätý nás zhromažďuje do spoločenstva. Krstom Svätým nás povoláva do Kristovej cirkvi. Rovnako aj v sviatostiach môžeme pocítiť prítomnosť Ducha svätého.
7. Advokát. Každý z nás raz predstúpi pred Boží súd a práve Duch Svätý môže byť našim Advokátom. V Jeho moci budeme silní a naplnení pravými, slovami môžeme obstáť pred Pánom Bohom.

Keď hovoríme o diele Ducha Svätého, je potrebné zdôrazniť, že Duch Svätý nie je nami manipulovateľný. On je Božím darom pre jednotlivca ako aj svet. Pán Boh dáva ľuďom svojho Ducha len na základe svojej vôle. Dar Ducha Svätého nie je trvalým darom, preto je potrebné prijímať ho a vždy nanovo sa za neho modliť. Prajem nám, aby sme nikdy nezabúdali na dôležitosť Jeho prítomnosti v našich životoch.

Mgr.Jana Kaňuchová, zborová kaplánka

Použitá literatúra:
Igor Kišš, Dogmatika, Bratislava 2000
J. Douglas a kol., Nový biblický slovník, Praha, 1996

Ako sa Zbierka menila na kostol

V obci Vrbica, vlastne mestečku - dnes súčasť Liptovského Mikuláša, mala dôležitú úlohu Vrbická veža s prístavbou, ktorú Vrbičania nazývali od jej začiatku Zbierkou. Najstarší záznam pochádza z vežovej gule z roku 1840. Záznam je napísaný na psej koži. Na jednej strane sú úradné veci a osoby, ktoré sa o stavbu zaslúžili a na druhej strane je odkaz:"Sobě a swým Potomkům wystawila Obec Wrbica". Iný záznam je na kamennej tabuli, ktorá je vmurovaná v bočnej miestnosti veže do steny.
Prečo pomenovali budovu s vežou Zbierkou? Od počiatku táto stavba slúžila na rôzne pozoruhodné účely nielen na cirkevno - náboženské ciele. Schádzali sa v nej (zbierali sa) občania na obecné porady. V nej vyberali obecné i cirkevné dane (porcie). Vykonával sa tu zôsyp pre kňazov, učiteľov i pastierov - čiže materiálne dane. Zbierka mala viac miestností. V najväčšej boli lavice a slúžila na porady. Menšia miestnosť bez komína, dym z pece vychádzal rúrou cez okno, bola obecnou kanceláriou. Za istý čas lekári pitvali v nej ľudí, ktorí zomreli za podivných okolností. Ďalšie miestnosti sa nachádzali vo veži.Jedna bola miestnosť hanby "áreštom" alebo "šupárnou", do ktorej zatvárali cez noc opilcov, výtržníkov a zlodejov menších vecí. V ostatných miestnostiach boli umiestnené truhlice s odevmi, výbavy pre mladuchy, ktoré si tu Vrbičania mohli umiestniť za ustálený poplatok. Jedna miestnosť bola vymedzená pre nočných strážnikov (vachtárov, vartárov). Jedným z takýchto vachtárov bol aj starý otec Martina Rázusa - kňaza, spisovateľa, politika. Veľmi dôležitá bola veža. Krov veže bol medený, nad ním vyčnieval nie kresťanský kríž, ale polmesiac s hviezdou. Údajne mal pripomínať dávne tatárske a turecké vpády. Na veži boli najdôležitejšie hodiny, na ktoré bolo vidno aj z diaľky. Vo veži boli tri zvony - veľký, menší a cengárka.
Dňa 13. júla 1883 ohňová katastrofa zničila Vrbicu i Zbierku. Ostala len medená veža bez hviezdy a polmesiaca. Vrbičania opravili Zbierku. Premenili ju na Dom smútku. Do veže pribudol nový najväčší zvon s postavou Dr. Martina Luthera, ktorý má pripomínať ohňovú katastrofu. Vrbické ženy vykonali podomovú zbierku a postarali sa o jednoduchý oltár do Zbierky, z ktorej sa stala Modlitebňa.
Po I. svetovej vojne bolo treba Zbierku znovu opraviť a vo veži urobiť poriadok, ostal tam iba pamätný Lutherov zvon. V roku 1923 do veže umiestnili dva nové zvony, boli zhotovené nové lavice a nový oltár. V modlitebni sa vykonávali nielen pohreby, ale v nedeľu nešporné alebo večerné služby Božie, vo štvrtok večer bývali vo vrbickej modlitebnici biblické hodiny, konali sa tu detské sl. Božie a 13.júla večerné veľké sl. Božie.
II. svetová vojna takmer zničila Zbierku. Nemci si z vrbickej medenej veže urobili pozorovateľňu, modlitebnicu premenili na vojnovú pevnosť. Do okien osadili guľomety a iné zbrane. Modlitebnica dostala 6 ťažkých granátových zásahov. O modlitebnicu sa bojovalo 9 týždňov. Najväčší pamiatkový zvon je prestrelený práve cez hlavu Dr. Martina Luthera. Po vojne zruinovaná modlitebnica - Zbierka bola súca len na zváľanie. Duch predkov Vrbičanom nedal pokoja.
Z úcty k otcom a na slávu Božiu sa rozhodli prestavať Zbierku na kostol. Za veľmi ťažkých dní po vojne sa Vrbičanom podarilo na základe plánov architekta Michala Milana Harminca prestavať Zbierku na kostol a dňa 3.júna 1951 vykonať slávnostnú posviacku kostola, ktorú vykonal biskup Dr. Vladimír Pavel Čobrda za asistencie seniora Ľ. Šenšela a konseniora Dérera.
Odvtedy sa píše história vrbického evanjelického a. v. kostola, ale dodnes je to "naša Zbierka"?

Spracovala: Mgr. Daniela Fiačanová st.

Niečo o mládeži

Chata. Keď sa spomenie slovo "chata", v mnohých to možno evokuje dojem zvrhlého a odviazaného správania sa mladých ľudí, keď sa zídu bez dozoru. No nie vždy to tak musí byť a najmä nie vtedy, keď sa stretnú ľudia, aby poznávali Pána Boha, rozprávali o Ňom a o vieroučných otázkach, aby Ho chválili a oslavovali za to, čo pre nás urobil, a čo pre nás stále činí. Niečo také sa s Božou pomocou uskutočnilo aj na jednej chate v okolí Jakubovian počas jarných prázdnin.
Ťažko je vtisnúť všetky tie zážitky a dojmy, ktoré sme tam zažili do slov - viem, je to "obúchané" vyjadrenie, ale v tomto prípade to určite platí - viete, je naozaj zložité opísať tú krásu atmosféry a prírody. Pokúsim sa o to aspoň takto v skratke.
Nesmierne ďakujeme Pánu za krásne počasie, ktorým nás obdaril, a v ktorom sme mohli prežiť celý pobyt. Už v prvý deň, v deň príchodu, sa prví z účastníkov predierali pol až trištvrte metrovými závejmi, no nepodarilo sa im prejsť bez zapadnutia a bez odhrnutia cesty, čo sa aspoň mne veľmi páčilo. Niektorí ( možno aj na základe nepresných informácii) netrafili cieľ na prvý raz, no okolo šiestej sa všetci ocitli v akejsi obývačke "skríženej" s jedálňou až na Zuzku, ktorá sa dostavila na miesto diania pre objektívne príčiny až o deň neskôr, no jej miesto plne zastupoval náš Janči H., ktorý sa neplánovane zdržal na noc, ale boli sme radi, že máme aj jeho medzi nami. Po usadení sme mali prvý výklad slova Božieho o Jonášovi a Jonáš bol ústrednou témou počas všetkých zamyslení. Pred spánkom sme sa stihli ešte trochu obhádzať snehom, inak povedané, hodiť si jeden na druhého zopár snehových, no povedzme, že gúľ a spokojní sme sa vrátili do chaty a zaľahli spánkom, až na niektorých dobrodincov ako napríklad Ivča, ktorý sa chopil remesla a obetavo pre nás kuchtil chutný gulášik, ktorý sme zas my ostatní mohli otestovať o deň neskôr. Ďalší deň sme sa rozhodli stráviť na snehom pokrytej tamojšej zjazdovke. Chodilo sa na všetkých zariadeniach schopných kĺzať sa, ktoré boli poruke, čiže od lyží cez snowboardy po sánky, lopáry a kĺzavé taniere. Niektorí volili za vyťahovací prostriedok na vrchol svahu vlek, iní svoje nohy, bolo to zrejme asi aj preto, že vleky nie sú nejako špeciálne upravené na vláčenie saní a podobných inštrumentov hore kopcom. Zdravo unavení sme sa vrátili z lyžovačky opäť do našej drahomilovanej chalúpky a nasledovalo opäť vážne pásmo, pásmo piesní, výkladu,  modlitieb a rozhovorov, ktoré nám určite mnoho dali a v mnohom pomohli, za ktoré taktiež veľmi ďakujeme nášmu Pánu.
Po výdatnom spánku sme sa opäť vybrali na svah, no a po ňom opäť naspäť. Viem, je to napísané v skratke, tým nechcem povedať, že by to bolo o ničom, to určite nie, ale viete si to asi predstaviť. Opäť sme sa pohrúžili do piesní, potom do výkladu a napokon do modlitieb. Po skončení tohto bloku sa niektorí z nás vybrali na prechádzku a ostatní, ktorých zmohla únava ostali oddychovať v interiéri chaty. Pred nami bola ešte dlhá noc, keďže bola posledná v rámci pobytu, no podaktorým to bolo jedno, či je to posledná noc alebo nie, spánok ich premohol. Na sobotu sme mali naplánovanú akúsi olympiádu, viem, neznie to originálne, ale nič iné nám vtedy nenapadlo. Myslím, že každému je jasné, že to nebolo praktizované tou tradičnou formou, ale bol to súbor rozmanitých súťaží. Pozostávala zo siedmich disciplín a len pre doplnenie, by som ich hádam vymenoval: beh hlbokým snehom; hod snehovou guľou na súpera, samozrejme so zaviazanými očami; pochod dvojice prekážkovou traťou s tým, že jeden bol na chrbte druhému, ktorý mal opäť zaviazané oči a navigoval ho; potom niečo ako curling - "hod" pukom; snowbely - synchronizované zostavičky v tímoch; liptovskí gladiátori - beh o zlomkrky cez prekážky za bombardovania snehovými guľami z druhého tímu a napokon zahrabávanie snehom do pol pása, no jednoducho bola to celkom zábava.
Po týchto súťažiach a po obede sme sa postupne odoberali domov. Neviem, akoby som to ukončil, azda obrovskou vďakou nášmu Kráľovi a Pánu Trojjedinému Bohu, za tie úžasné dojmy a za to, že sme sa mohli bližšie spoznať navzájom a najmä bližšie spoznať Jeho. Tebe česť a sláva, náš Bože na veky vekov amen.

Janko Blcháč

OKIENKO ZBOROVEJ DIAKONIE

Pripravili sme pre vás novú rubriku, ktorú venujeme Zborovej diakonii a vám, našim čitateľom. V nej vám predstavíme činnosť a aktivity Zborovej diakonie v Liptovskom Mikuláši (ďalej len ZbD). Budeme vám prinášať články, postrehy, nápady pracovníkov ako aj klientov. Chceme vám poskytovať aktuálne informácie, ale tiež ponúkať odpovede na vaše konkrétne otázky z oblasti zdravotnej, sociálnej či duchovnej. Očakávame teda aj vašu aktivitu a záujem. Ak vás niečo trápi, potrebujete pomoc alebo hľadáte odpovede na nezodpovedané otázky napíšte nám, navštívte nás na farskom úrade a my sa budeme veľmi snažiť pomôcť vám.
V nasledujúcich riadkoch vás stručne uvedieme do činnosti ZbD v Liptovskom Mikuláši a predstavíme vám našich pracovníkov. Cieľom ZbD je zabezpečovať pomoc v duchu kresťanskej lásky všetkým tým, ktorí túto pomoc potrebujú. Jednou z hlavných činností je opatrovateľská služba, ktorá je v súčasnosti poskytovaná 12. klientom. Ďalšou a veľmi dôležitou súčasťou práce je návštevná služba, ktorej úlohou je navštevovať starých a chorých ľudí v nemocničnom, ako aj v ich domácom prostredí. Súčasťou návštevnej služby je vyhľadávacia služba. Vyhľadávame a ponúkame pomoc ľuďom, ktorí sú odkázaní na pomoc inej osoby v oblasti zdravotnej, sociálnej i duchovnej. Nadväzujeme kontakty a spolupracujeme s praktickými, ako aj odbornými lekármi, Mestským úradom a Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Liptovskom Mikuláši, Žilinským samosprávnym krajom ako aj s inými organizáciami, právnickými, či fyzickými osobami. Získavame finančné a materiálne prostriedky na činnosť ZbD. V rámci ďalších aktivít pripravujeme Večeru Pánovu pre starších spojenú s posedením na starej fare dvakrát do roka. Zasielame blahoželania k životným jubileám cirkevníkov a stretávame sa na krúžkoch ZbD.

• MUDr. Kvetoslava Antolová - odborný lekársky garant, bývalá primárka očného oddelenia nemocnice v LM v súčasnosti na dôchodku
• Viera Bílková - hlavná zborová sestra, bývalá zdravotná laborantka odd. mikrobiológie v LM, v súčasnosti na dôchodku
• Mgr. Marcela Džubáková - opatrovateľka, ukončila štúdium sociálnej práce a sociálnej pedagogiky
• Ľubica Košíková - opatrovateľka, študentka 3.ročníka sociálnej práce
• Želmíra Foorová - dobrovoľníčka, bývalá zdravotná sestra na neurologickom odd. v LM, v súčasnosti na dôchodku
• Daniela Remeňová - dobrovoľníčka, v septembri odchádza pracovať do ED v Nemecku
• Ing. Peter Gärtner - riaditeľ farského úradu a našej ZbD

Nemôžeme nespomenúť pomoc a duchovnú podporu, ktorej sa nám dostáva od brata farára Mgr. Mariána Bochničku a sestry kaplánky Mgr. Jany Kaňuchovej.
Radi by sme rozvíjali činnosť ZbD, a preto apelujeme na vás. Hľadáme nových dobrovoľníkov, láskavé sestry, ale i bratov, ktorým okrem toho svojho osudu ležia na srdci aj osudy iných a sú ochotní podať pomocnú ruku. Obraciame sa teda na nás všetkých s výzvou - všímajme si viac ľudí, ktorí žijú v našej blízkosti. Možno práve dnes prešiel okolo nás človek, ktorý potreboval pomoc, no nevedel, nebol schopný o ňu požiadať. Možno žije v našej blízkosti a možno ho stretávame každý deň. Majme otvorené svoje oči a majme otvorené svoje srdcia. Všetkých tých, ktorí sú rozhodnutí pomôcť nám, pozývame na stretnutie krúžku diakonie, ktoré sa koná každý posledný utorok v mesiaci. V mesiaci máj stretnutie pripadá na 25. - utorok o 17.00 hod.. Tešíme sa na vašu účasť a veríme, že oživíte naše spoločenstvo svojou prítomnosťou. Chceme sa poďakovať všetkým tým, ktorí sa modlia za činnosť Zborovej diakonie. Vieme, že sú takíto bratia a sestry a tak vás prosíme v modlitebnej službe a na modlitbách neustávajte.
Touto cestou ďakujeme našim drahým sestrám dobrovoľníčkam Želmíre Foorovej a Daniele Remeňovej, ktoré nám pomáhajú a tak ochotne a s láskou slúžia iným.
Tešíme sa na vaše otázky, postrehy, nápady, na vašu pomoc a vaše modlitby.

Za kolektív ZbD Vám veľa Božieho požehnania praje Mgr. Marcela Džubáková.

Evanjelium pod tlakom

V dňoch 6. - 8. mája sme sa tri sestry z nášho cirkevného zboru: Viera.Bílková, Janka.Žiaranová a Alica Vrbičanová, zúčastnili konferencie vo Svite. Celé stretnutie bolo zamerané na tému: "Evanjelium pod tlakom - Čo chceš, aby som činil?"
Misia - znamená niesť ľuďom Evanjelium - radostnú správu o spasení. Pán Ježiš skôr ako odišiel k Otcovi, povedal svojim učeníkom - "Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy... " (Mat.28,19). Väčšina z nás si hneď pri slovách MISIA predstaví Afriku, Áziu...
Ale...
Niekoľko storočí dozadu sa Európa začala nazývať "Kresťanskou Európou". Mnohí misionári odchádzali zo starého kontinentu, aby zvesť o Ježišovi Kristovi šírili ďalej. Dozvedeli sme sa aj o prvom misionárovi zo Slovenska - Kornelovi Halátovi, ktorý v určitom období pôsobil aj ako kňaz v Liptove. Prvé záznamy o misii však siahajú do ďalekej minulosti. Jej záznamy sú v 3. a 5. knihe Mojžišovej. Takže misia pôsobí už asi 3300 rokov.
Dnes však, keď Európa otvára svoje hranice, potrebujeme my sami misiu oveľa viac, pretože sa k nám dostávajú všelijaké iné náboženstvá a my ich prijímame veľmi otvorene. Dokonca sa mnohí vracajú k pôvodným nábeženstvám, ktoré boli pohanské. Nie je to pre nás veľké varovanie a súčastne veľká výzva?
Dozvedeli sme sa rôzne zaujímavosti o ťažkej práci misionárov, ktorí prekladajú Bibliu do jazykov, ktoré nemajú svoju abecedu, knihy, školy... . Vo svete je 6800 jazykov a Biblia (celá) je preložená do 405 jazykov, Nová zmluva do 1034 a jednotlivé časti Biblie do 864 jazykov. V súčasnosti sa pripravuje preklad do 1410 jazykov. Preklad do jedného jazyka trvá 10-15 rokov.
Za misionárov sme však povolaní všetci. Každý na tom mieste, kde sme - vo svojich rodinách, školách, na pracoviskách... . Je však úzko spätá s modlitbou a diakoniou...Najdôležitejšia je v nej však:

1. Láska k Pánovi Ježišovi, pretože ak On neznamená pre nás všetko, nemáme sa s čím podeliť.
2. Láska k ľuďom, lebo ak nám na nich nebude záležať, môžeme si vieru v Pána Ježiša nechať pre seba, a to už potom môžeme pochybovať o správnosti našej viery.

1. "Keď to viete, blahoslavení ste, keď podľa toho aj konáte." Ján 13,17
   To znamená: Choď a konaj!
2. "A Boh má moc vo všetkom rozhojniť pri vás svoju milosť, aby ste vo všetkom mali vždy dostatok všetkého pre seba, aj nadbytok pre každý skutok." 2.Kor. 9,8
   Pán Boh ti dá k tomu silu.
3. "Ja som vínny kmeň a vy ratolesti. Kto zostáva vo mne a ja v ňom, ten prináša veľa ovocia, pretože bezo mňa nič nemôžete činiť." Ján 15,5
   Nič nerob bez Pána Ježiša

Alica Vrbičanová

Carpe diem - Využi deň

Život máme len požičaný, nie darovaný, preto by sme mali dennými, bohumilými a osožnými skutkami splácať požičaný dlh životu. Carpe diem - výrok slávneho filozofa Horatia, ktorý vo svojej kázni analyzovala naša sestra kaplánka, bol pre nás dôvodom na sebareflexiu. Rozume a zodpovedne využime každý okamih dňa, akoby bol posledným bez ohľadu nato, či nám ten predošlý poskytol pocit šťastia, sklamania, utrpenia či bolesti. Aj negatívne otrasy sú veľkou skúškou viery v Pána Boha, ktorými často trestá aj nevinných. No i napriek tomu je škoda každého dňa, ktorý prežijeme bezducho, nemilobohu v beznádeji.
Kontakt s Bohom, s ľuďmi, imaginárne hoci aj s hviezdami na nočnej oblohe, so žblnkotom potoka, či štebotom vtákov v povetrí nám dávajú pocit istoty, že patríme do spoločenstva v nekonečnom vesmíre.
Využi deň! Kladiem si otázku: "Ako asi využívajú deň naši spoluobčania bezdomovci, ktorí vo vetchých odevoch, hygienicky zanedbanom zovňajšku so založenými rukami v nedeľu po bohoslužbách, kľačiac pred vchodom nášho chrámu, prosia o milodar. Koho vinou sa dostali do situácie nehodnej dôstojnosti človeka? Pomôžu si pár korunami, ktoré im s cvengotom padajú k nohám?"
Aký má zmysel pre takýchto ľudí, ktorých tiež Boh stvoril podľa svojho obrazu, onen výrok CARPE DIEM? Koho Pán Boh miluje, toho krížom navštevuje - utešujú sa veriaci. Ale čo tí, ktorí neveria v Jeho existenciu, alebo uveria len vtedy, keď sa ocitnú vo vážnych životných, komplikovaných situáciách? Denne stretávame ľudí s ťažkou ujmou na zdraví. Mladých, imobilných na vozíčkoch i v našom chráme v nedeľu na bohoslužbách. Aj mladý, nadaný akordeónový virtuóz vo svojej zrakovej temnote využíva deň vo svojom mimoštúdiu, vyluďujúc velebné tóny hudobných majstrov. V nedeľu, i napriek tomu, že nemôže ulahodiť zraku i duši, pokochaním sa krásou rozkvitnúcich záhrad i lúk, v deň sviatočný neistými krokmi kráča do svätyne, ďakovať Bohu za darovanú hrivnu.
Aj podobné životné osudy blížnych, bratia a sestry, nech sú pre nás dôvodom a pri rannom povzdychu uvažujeme ako bohumilo naplníme ideu Horatia - CARPE DIEM.

Zuzana Kubániová

Kresťanstvo a náš vzťah k prírode

Tohtoročnú studenú a na sneh bohatú zimu mnohí z nás strávili aj pri zimných športoch - korčuľovaní, sánkovaní, zjazdovom i bežeckom lyžovaní, pre ktoré poskytuje okolie nášho mesta vynikajúce podmienky - mládežníkom pripomeniem pouličný hokej pred farou v Lipt. Mikuláši, ktorého som sa rád zúčastňoval.
Nasledujúce ročné obdobia určite mnohí z vás neraz využijú na pobyt v jarnej, letnej alebo jesennej prírode, či už na dovolenkách, turistických výletoch, alebo len na vychádzkach, kedy budete môcť oveľa viac vnímať krásu a rozmanitosť nielen neživej, ale aj živej prírody.
Už na začiatku jari bolo možné postrehnúť nástup jari aj prostredníctvom hlasových prejavov vtáctva, čím samozrejme, nemyslím len v našom meste hojné škriekajúce havrany hniezdiace na vysokých listnatých stromoch, ale aj spevavce.
V súvislosti s environmentálnymi problémami ľudskej spoločnosti, ktoré sa týkajú kvality nášho životného prostredia v najširšom slova zmysle, zahrňujúcom jeho prírodné neživé i živé zložky, ale aj obytné, pracovné i spoločenské prostredie, sa často spomína aj potreba uchovania, neraz i záchrany ohrozeného prírodného dedičstva našej vlasti i celého sveta pre nasledujúce generácie. Určite mnohí z vás ste sa stretli s informáciami o ohrozených a vzácnych druhoch rastlín a živočíchov, ktorých výskyt je mnohokrát obmedzený už len na malé, priamymi ľudskými zásahmi nezmenené a v mnohých prípadoch taktiež vzácne a atraktívne územia. Mnohé takéto druhy, ale aj oblasti ich výskytu boli preto vyhlásené za štátom chránené - najstaršími chránenými územiami Slovenska sa v roku 1895 stali dnešné národné prírodné rezervácie Príboj a Ponická dúbrava pri Banskej Bystrici. Osobitnú pozornosť si zasluhujú endemické druhy organizmov - tie, ktorých výskyt bol zistený len v jednej (väčšej alebo menšej) oblasti, pričom nežijú už nikde inde na Zemi - príkladom je ohrozený kamzík vrchovský tatranský, prirodzene žijúci len v Tatrách a úmyselne človekom introdukovaný do Nízkych Tatier (vo Veľkej Fatre a Slovenskom raji žije iný - alpský poddruh kamzíka vrchovského).
Uvedené skutočnosti (načrtol som ich veľmi stručne) nútia aj nás, evanjelických kresťanov, aby sme k nim zaujali stanovisko a reagovali na ne svojím myslením i konaním. Nebeský Otec stvoril tento viditeľný svet z lásky k nám. Človeka stvoril na svoj obraz, urobil ho pánom nad svojím dielom a zveril mu privilégium panovať a zároveň povinnosť pracovať a starať sa o svet okolo seba. Následkom prvotného hriechu a ním narušenej ľudskej prirodzenosti, ktorej dedičmi sme všetci (okrem Ježiša Krista, ktorý sa narodil bez poškvrny dedičného hriechu), sa zničil Boží obraz v nás, vzťah medzi nami a Ním a medzi nami ľuďmi navzájom. Narušil sa aj vzťah medzi človekom a prírodou, ktorý sa stal konfliktným, zvlášť pokiaľ sa jedná o ľudské činnosti, ktorých cieľom je uspokojovanie našich čoraz väčších potrieb a túžby po materiálnom blahobyte a pohodlí, ktorej zvrhlou podobou je egoizmus. Okrem toho by sme si mali uvedomiť, že človek nie je v prírode cudzorodým prvkom, ale jej súčasťou. O našej spätosti s prostredím, z ktorého sme vzišli, vypovedá aj starozmluvný príbeh o stvorení človeka - prach zeme ju tu, vyjadruje jedinečným spôsobom. Aj moderné poňatie ochrany prírody a životného prostredia už nevychádza zo zastaralých koncepcií 19. storočia, v ktorých bola cieľom len konzervácia vybraných nenarušených častí pôvodnej prírody, ale snaží sa nájsť model harmonického spolužitia človeka a prírody, ktorý nevylučuje zasahovanie človeka do prírody, len ho usmerňuje želaným smerom, pričom objektom ochranárskeho úsilia je tu už celá krajinná sféra a jedna z jej zložiek - biosféra, čiže priestor, v ktorom existuje na Zemi život.
Pri svojom kontakte s prírodou si musíme k nej zachovať zdravé a vyvážené postoje. Nesmieme ju úmyselne a z nedbanlivosti ničiť, ale ani zabudnúť na rozdiel medzi stvorením a Stvoriteľom - stvorenie sa nesmie stať objektom náboženskej úcty a uctievania. Zámena týchto hodnôt (neraz prítomná aj v extrémistických ekologických hnutiach) je zvrátenosťou, ako to opísal apoštol Pavel v R 1,18-32, ale najmä v 22., 23. a 25. verši tejto biblickej state. Žalmy, v ktorých Dávid ospevoval krásy prírody, začínajú i končia oslavou Toho, kto ju stvoril.
Zo stvorenia môžeme poznať Božiu moc a múdrosť - tento svet má svoju inteligentnú podobu - Inteligent Design, ktorého teóriu predstavil v číslach 9/2003 a 10/2003 Cirkevných listov profesor EBF UK Igor Kišš. Poznávaním prírody obohacujeme svoj duševný život. Avšak o tom, od čoho sa odvíja naša večná spása - o Božej láske a milosti, ktorá sa nám zjavila v našom Pánovi Ježišovi Kristovi, a ktorá nám odpúšťa naše hriechy a obnovuje v nás Boží obraz - sa môžeme dozvedieť jedine zo Svätého písma, ktoré nám zanechali apoštoli a proroci a v spoločenstve veriacich.
Na záver si zalistujme v najstaršej slovenskej učebnici o ochrane prírody - v publikácii "Ochrana prírodných pamiatok" od Jána Volka-Starohorského, vydanej Múzeom slovenského krasu v Liptovskom Sv. Mikuláši v roku 1941 (text uvádzam bez pravopisnej úpravy): "Len človek vzdelaný a mravne zachovalý prichádza na myšlienku "ochrany prírody". Človek nevzdelaný nemá dostatok pravých a na modernom podklade založených poznátok a vedomostí, preto jeho záujem o prírodu je nedostatočný. Ale ani človek vzdelaný, vedomosťami preplnený, ale v základe k nenávisti k prírode inklinujúci nemôže byť jej ochrancom, ba práve pre jeho "nepravú" vzdelanosť stáva sa jej najväčším záškodníkom. ... Ba ochrana prírody má mnoho spoločného i s "kresťanským náboženstvom", nikomu nekáže zle robiť, ale naopak s bezzištnou láskou chovať sa k prírode a v Jeho veľkolepom velebnom diele uctiť Všemohúceho. To pravda nevyhrádza (nevylučuje - pozn. autora článku) rozumné a modernému stavu vedy zodpovedajúce "využitkovanie" prírody. "

Mgr. Leonard Ambróz

ZAUJÍMAJTE SA O SVOJE DIEŤA!

Milí rodičia,
dávate svoje deti do školy, aby sa vzdelávali, aby získali vedomosti a pripravovali sa na život. Pre vás je to tiež určitá stála povinnosť: dieťa na každý vyučovací deň pripraviť. My kňazi, vás prosíme, aby ste dieťaťu venovali potrebnú pozornosť aj vtedy, keď ho pripravujete na hodinu náboženskej výchovy. Zaujímajte sa o to, čo sa učí! Či lepšie povedané - učte sa s ním! Dbajte o to, aby si vaše dieťa pravidelne nosilo do školy učenbicu náboženstva.
Keďže vyučovanie náboženstva býva aj poobede a deti sú niekedy zábudlivé, majte na pamäti, v ktorý deň, v ktorú hodinu má vaše dieťa vyučovanie náboženstva a včas ho na túto hodinu posielajte. Tým sa však vaša úloha ešte nekončí. Treba skontrolovať, či bolo dieťa na vyučovaní, lebo aj tu prichádza k slovu ľudská slabosť, tak ľahko náklonná zľaviť, kde sa dá, a tá ho môže spolu s kamarátmi zvábiť namiesto do školy poza školu. S ochotou a porozumením prijmite pozvanie vyučujúceho, ak vás zavolá na slovíčko, najmä pri príprave na konfirmáciu.
ZAUJÍMAJTE SA O SVOJE DIEŤA! Ľahko je možné zistiť, či sa rodič dieťaťu venuje alebo nie. Keď výsledky vyučovania a osvojenia si náboženských vedomostí nie sú optimálne (napr. pre časovo nevhodne zadelené vyučovanie, duševnú vyčerpanosť žiakov), tým väčšmi je potrebný váš záujem a vaša pomoc. Ešte dôležitejšie, než osvojenie si náboženských vedomostí je život podľa viery - naučiť deti milovať Boha, z lásky k Nemu zachovávať Jeho prikázania.
Mám na mysli predovšetkým dennú modlitbu, služby Božie, resp. detské služby Božie, povinnosť voči rodičom a - prirodzene - plnenie základných žiackych povinností. A vôbec, dieťa treba stále nabádať k tomu, čo je s praktickým náboženským životom spojené a byť mu dobrým príkladom.
K takémuto prístupu treba viesť dieťa od malička, aby z neho vyrástol naozaj dobrý človek. Veď sami, hoci sme už dospelí a mnohí máme za sebou aj životné skúsenosti, predsa aj naďalej pociťujeme potrebu stáleho napomínania a povzbudzovania k dobrému. O to viac mladí ľudia a deti.
Z toho pohľadu náboženskú výchovu nič na svete nenahradí. Je to jediný, tisícročiami osvedčený prostriedok na to, aby človek od svojej prirodzenosti ako "planý strom" bol zaštepený, schopný prinášať veľa dobrého ovocia - totiž bohumilých skutkov. V tejto práci, vás rodičia, my kňazi prosíme o vašu pomocnú ruku. Iste nám ju podáte, veď ide o najšľachetnejšie podujatie: vychovávať deti, generáciu novú, aby nastúpila do života s potrebnými vedomosťami, so šľachetným srdcom, aby sa tak rozvíjala na radosť a potešenie rodičom, na osoh vlasti a ozdobu cirkvi. Prosme, preto o dary Ducha Svätého a to nielen pre svoje deti, ale aj pre seba. Lebo vedieť deti správne vychovávať, to je priam umenie, a na to potrebujeme Božiu pomoc.

Mgr. Vladimír Pavlík, konsenior LOS evanj. farár v Záv. Porube

Prečo som sa rozhodla dať svoje deti na EZŠ

Prečo som sa rozhodla? Pre mňa to bola jednoduchá odpoveď: som o tom presvedčená, že to bola moja správna voľba. Som veriaca a chcela som, aby moje deti boli vedené v tomto duchu - v láske, pochopení a vo viere v Pána Boha.
Zo začiatku budovania EZŠ som mala väčšiu radosť, že sa rodičia detí viac zapájali do rôznych aktivít, ktoré v tom čase boli na škole. Nielen samotné deti boli ústretové, ale i pani učiteľky, či vychovávateľky v družine. Budova, v ktorej je dnes bilingválne Gymnázium, bola pre mňa takým "rodinným domčekom".
Deti sa hrávali na dvore pod stromami, cez leto na lúke. Bolo to fajn. Len čas letí a v živote sa stáva veľa zmien. Tak sa stalo aj v škole. Deti rastú, okrem dobrého mena školy pribúdajú aj žiaci na škole. Keď sa uchádzalo väčšie množstvo detí na Ev. zákl. školu, nemali inú voľbu, len zmeniť budovu.
Čo si myslím teraz o zmenách? Nechcem nikoho kritizovať, ani vravieť unáhlené rozhodnutia. Ale podľa môjho názoru, to nie je ono. Moje deti dorástli, ako všetky okolo nich. Sú ovplyvňované prostredím, rodinou či spolužiakmi. I keď sa snažíme im vštepovať dobro, vieru i lásku, i tak sa nájde chvíľa , keď zlyhávajú vo viere.
Každý človek je smrteľník, hriešny a bude sa musieť dlho snažiť, aby išiel a žil podľa 10 Božích prikázaní, lebo pokušenia je veľa okolo nás.
Treba len v dobrom vytrvať.
Na záver by som si priala, aby všetky deti spomínali na EZŠ v dobrom.

Iveta Džavoronková

Slovo na záver

Tak ako sme si za posledné dva mesiace žili? Všetko bolo podriadené príprave na veľkonočné sviatky. Stretávali sa spevokoly, ktoré poctivo nacvičovali piesne, aby vám urobili radosť a prispeli k slávnostnej atmosfére týchto dní.
Keď sme si tak na mládeži hovorili, čím by sme mohli prispieť, padol návrh zdramatizovať Pašie. Nie, že by boli málo dramatické, ale keď tak človek po pol hodine čítania uvidel unavené tváre a jemný šepot drobizgu - "mama, kedy to už skončí?", chceli sme s tým niečo urobiť. Na Veľký Piatok už boli všetky postavy a kričiaci dav pripravený! Trochu trémy, samozrejme urobilo svoje, ale bolo to milé a hlavne od srdca. Privítali sme slávnostného kazateľa Jána Bohdana Hroboňa, ktorý už akosi medzi nás patrí. Poobede nám poslúžil prednáškou na tému Pascha. Stará fara toľko ľudí ešte asi nezažila. Debatovali sme o všetkom možnom. No čo je najdôležitejšie, Veľký Piatok pokračoval. Neskončil službami Božími, pôstnym obedom a televíziou.
V marci medzi nás prišli manželia Badiarovci. Sú to takí milí ľudia z Košíc. Brat Badiar je košickým zborovým dozorcom, otcom svojej početnej rodiny a sympatický chlapík, ktorý otvorene hovorí o svojej viere, práci v zbore, ale aj o tom, čím hnevá svoju manželku. Samozrejme sestra Badiarová je tak isto sympatická a aj ona veľmi otvorene hovorila o krízach v ich manželskom živote a ponúkla kresťanský pohľad, ako ich vyriešiť. Toto stretnutie bolo určené pre všetkých manželov, ktorí chcú žiť podľa evanjelia. Dúfam, že práve stretnutia rodín v našom zbore budú požehnaním pre nás, ktorí dennodenne svojím partnerom niečo vyvedieme.
Prišli aj smutné chvíle. Opustili nás vzácni ľudia, pred ktorých pamiatkou sa dá snáď len pokľaknúť. Brat emeritný biskup, ThDr. Július Filo, s ktorým sme sa rozlúčili v Lipt. Jáne dňa 17.4.2004. Bol človekom múdrym a skromným. Človekom povzbudenia aj vážnych otázok. Asi každý mladý farár pri stretnutí s ním prežíval bázeň. O to väčšie bolo prekvapenie, keď sa k vám ten múdry muž správal ako brat. S bratom farárom Jurajom Törökom sme sa rozlúčili dňa 3.5.2004 v Trnovci. Nikto z nás ho nevolal inakšie ako "ujo Ďuro". Jeho úsmev a povzbudenie, to boli vzácne dary, ktorými nás obohacoval. Mal ťažký kríž, ktorý niesol ako najstatočnejší z ľudí. 1.mája sme sa s mladými ľuďmi zúčastnili seniorálneho stretnutia mládeže. Pripravili pre nás veľmi pekný program, za čo sa im chceme aj touto cestou poďakovať.
9.mája sme sa konečne odhodlali prijať pozvanie z Lipt. Jána na stretnutie spevokolov. Nie, žeby sme boli leniví, ale tak nesmelo sme si predstavovali spevokoly LOS ako profesionálne telesá. Úplne demokraticky sme hlasovali. Tesnou väčšinou vyhrala naša účasť. Pripojil sa aj mládežnícky spevokol, ktorý sa prvýkrát predstavil so svojím názvom PROBATA. Dostalo sa nám milých slov povzbudenia a pochvaly. Ďakujeme organizátorom za pozvanie, ale aj krásne popoludnie a množstvo výborných koláčov, ktoré pre nás pripravili.
Čím teraz žijeme? Spolu s mládežníkmi vytrvalo pracujeme na záhrade pri PSM. Snažíme sa ju premeniť na rovnú plochu, ktorú využijeme na ihriská (volejbalové, futbalové). Pri práci sme našli nábojnicu z roku 1937 a ako Janko vtipne poznamenal, bola tam nechaná na výstrahu pre farárov, ktorí budú dávať mládežníkom robotu. Pomohlo nám veľa firiem, ktorým sa chceme poďakovať. Cestné stavby priviezli zeminu, VPS Liptovský Mikuláš nám vykonali terénne úpravy, Družstvo v Liptovskom Mikuláši nám pôdu skultivovalo. Všade, kam sme otvorili dvere s prosbou, nás nielenže vypočuli, ale bez nároku na akúkoľvek odmenu nám aj pomohli.
Ešte raz chceme poďakovať pánovi Ing. Štefaniskovi, pánovi riaditeľovi Cestných stavieb aj pánovi predsedovi mikulášskeho družstva za ich ochotu.
Teraz ostáva len zbieranie kameňov a veľa brigádnických hodín, pri ktorých dúfame, že nenájdeme žiadne projektily (farár dostáva strach). Na záver sa chceme ešte poďakovať dvom ľuďom, br. riaditeľovi Ing. Blcháčovi, za to, že poskytol svoju súkromnú chatu pre našich mládežníkov a našej sestre Uličnej za požehnané chvíle, ktoré sme s mládežníkmi mohli stráviť na jej chalupe v Jalovci, ako aj za výborný guľáš, ktorý nám pripravila.

Mgr. Marián Bochnička, zborový farár

K O N T A K T