Nájdime si čas

L 14,16-24

Muž z Ježišovho podobenstva sa rozhodne pripraviť veľkú hostinu, na ktorú pozve veľa ľudí.

Je veľmi bohatý a má milujúce srdce.

Keď je už všetko pripravené a slávnostný stôl je prestretý, hostiteľ pošle svojho sluhu s odkazom za pozvanými, aby už prišli. Ale aké prekvapenie. Všetci sa začali vyhovárať:

Jeden sa ospravedlnil, že práve teraz musí ísť pozrieť pole, ktoré kúpil. Druhý musí práve teraz vyskúšať nový záprah, ktorý kúpil. Tretí sa nedávno ženil. Nemôže prísť. Zrazu nikto nemôže. Nikto nemá čas. Vo chvíli, keď je už všetko pripravené, sa im to nehodí. Majú iné záujmy, ktoré považujú za dôležitejšie.

Máloktorú vetu počujeme dnes tak často, ako:"Nemám čas."

Nedostatok času je ako kliatba, ktorá sa vznáša nad našou súčasnou generáciou. Je to zvláštne a nepochopiteľné. Moderné prístroje a pomôcky v domácnostiach nám ušetria veľa času. Veď koľko času stratili naši starí rodičia cestovaním, získavaním informácii, domácimi prácami, či prípravou jedla pre početné rodiny? A napriek tomu mali čas pre Boha. Obdraté spevníky či Kralické Biblie sú dodnes tichými svedkami ich spoločenstva s Bohom.

Dnes, so všetkými pomôckami modernej techniky v našich domácnostiach konštatujeme, že nemáme čas. Rodičia nemajú čas pre deti, deti pre rodičov, najmä starých. Manželia žijú i roky vedľa seba bez toho, aby vedeli, čo toho druhého zaujíma, čím žije, o čom sníva alebo čo ho trápi. A často nemáme čas ani na Boha.

Niekedy nám na Neho nezostane ani hodina týždenne. Čím je to, že máme tak málo času? Žijeme, akoby pod kliatbou času.

Hostiteľom z podobenstva, ktorý pripravil veľkú večeru je Boh. Slávnostná hostina je symbolom jeho kráľovstva. Radostného spoločenstva a skutočného života, ku ktorému nás pozýva Boh.

K nám zaznieva toto pozvanie: - Poďte, už je všetko pripravené. Prijmite pozvanie môjho Otca. On vám dá pokoj a odpočinutie.

Akú však dostane odpoveď ?

Evanjelium nám však hovorí: - Boh má na nás vždy čas. Či v pracovný alebo slávnostný deň, či vo dne alebo v noci, či počas horúceho letného dňa alebo mrazivej zimy. Pozýva nás k sebe. Chce nám darovat pokoj, novú silu, nádej do budúcich dní, pre unavených novú inšpiráciu. Čaká na nás a bude čakať na nás i počas našich dovoleniek. Čas strávený v Božej prítomnosti sníma bremeno kliatby moderného človeka - nedostatok času. S Božím požehnaním zájdeme ďalej ako bez neho.

Nájdime si čas pre Toho, ktorý nás pozýva a ktorý ma na nás vždy čas.

Libor Bednár, zborový farár

Návrat na úvodnú stránku