Z milosti Božej ...

... sa 15.mája 2001 významného životného jubilea 80-tich rokov dožila sestra diakonisa Alžbeta Mitanová - sestra Betka, ako sme ju volali ako ju aj cirkevníci v Lipt.Mikuláši a kdekoľvek pracovala pod týmto menom poznali.

Tvoje spolusestry z ev.diakonie založenej v Lipt.Sv.Mikuláši z podnetu p.farára Maderu, ako aj obetavých pracovníčok evanjelického spolku Dobrodeja v r.1931-35 pripájame sa ku gratulácii uverejnenej v Evanjelickom posle č.19/2001. Mnohé sestry diakonisy pracovali už pri samom zrode Spolku slovenskej evanjelickej diakonie až do jej nedobroveľného zlikvidovania totalitným režimom. Idea jej bohumilej činnosti sa s pomocou Pána, do ktorého "Služby lásky" sme plné zápalu a horlivosti svojej mladosti vstúpili, sa rýchle rozvíjala na rôznych poliach pôsobnosti: v nemocniciach, sirotincoch, materských škôlkach, tzv. Záhradkách Pánových, v cirkevných zboroch ako zborové sestry atď.

Milá sestra Betka, aj Ty si prišla na pozvanie Pánovo do nášho sesterského spoločenstva, verne si slúžila v časoch dobrých, ale aj v časoch prenasledovania. Neohrozene si svedčila o exitencií Pána Boha, o Jeho milosrdnej láske, nezlomným charakterom a silou viery všade tam, kde Ťa postavila ruka Hospodinova - v Diakonii a po jej zlikvidovaní tam, kde si potom pracovala.

Dovoľ, aby sme Ti aj my teraz pri dožití sa krásneho životného jubilea zablahoželali, prosiac Pána Ježiša, aby Ťa Jeho ruka sprevádzala i v ďalšie dni života, aby si tými darmi ducha, ktorými Ťa sám obdaril, mohla slúžiť v cirkvi i národe ešte dlhé roky. Sesterské puto, ktoré nás spájalo trvá dodnes! Veď láska Kristova zaviazala nás, ako to píše apoštol Pavel, ku vzájomnej láske a úcte.

Kdekoľvek sa stretneme, spomíname na krásne chvíle prežité v Materskom Domove diakonís v Lipt.Sv.Mikuláši, kde si po boku predstavenej sestry Matheidesovej dlhé roky pracovala. Spolu s ostatnými sestrami ste zabezpečovali chod Domova a vytváralli ste oázu pokoja, lásky, istoty a tepla u nôh Pánových. Ktorákoľvek sestra prichádzajúca sem či už po nočných službách v nemocnici, alebo z iných pracovísk spomína, že sme tu našli oddych, pokoj a porozumenie. Nezabudnuteľné sú chvíle na ranné a večerné pobožnosti, spev a modlitbu, na tiché hodiny rozjímania, na biblické hodiny s našim nezabudnuteľným duchovným správcom Ľudovítom Neckárom, ktorý nám bol popri sestre predstavenej ako matke, otcom i radcom v našich problémoch. Tu sme všetky spoločne na kolenách prosili o odpustenie našich priestupkov a o požehnanie a silu k ďalšej práci. Ako my všetky, aj Ty si musela plniť príkazy našich predstavených a prejsť mnohými pracoviskami. Keď si sa Ty, ako aj mnohé z nás, chcela ohradiť svojou mladosťou, neskúsenosťou, tu znela odpoveď: "Pán tu práve Teba potrebuje!"

Šla si v pokore s prosbou na perách oddaná do vôle Božej so žalmistom volajúc: "Ja Tebe dôverujem, Hospodine, hovorím, Ty si môj Boh, ty si ma sem postavil môj Bože!" [žalm 31,15]

Prešla si teda mnohými pracoviskami: v Modre v sirotinci a v materskej škôlke. Tu si sa bola zaučiť, aby si založila materskú škôlku v Lipt.Sv.Mikuláši, čo sa aj uskutočnilo. Výcvikom ošetrovania v Palúčanskej nemocnici, kde už naše sestry viac rokov pracovali.

V mikulášskom zbore ako katechetka náboženstva, v sirotinci cez a po 2.sv.vojne a nakoniec si zakotvila v Brezne ako zborová sestra a kantorka po zlikvidovaní Materského Domova v Liptovskom Mikuláši a vyhostení diakonís zo sirotinca. Avšak aj potom, keď si už nemohla pracovať ako zborová sestra, po absolvovaní zdravotnej školy s maturitou v Mikuláši si pracovala ako obvodná zdravotná sestra.

Bývanie Ti poskytli na fare, takže si popri zamestaní ostala kantorkou v chráme Božom v Brezne i v Hornej Lehote. Tu si žila v rodine p.farára Taslera, kde si pomohla rodine opatriť chorú manželku p.farára až do jej smrti. Medzičasom si dostala byt, ale ani potom si sa nevzdala práce v cirkvi.

Keďže na Mýte po Ďumbierom náhle zomrel pán kantor, na žiadosť p.farára Mišinu z Hornej Lehoty, ktorý odbavoval služby Božie aj v Mýtňanskom zbore kantorovala si aj tam, až do svojho vysokého veku, často zastupujúc pána farára i slovom Božím a modlitbou.

Pán Boh bol však vždy pri Tebe, dával Ti silu i pri fyzickej slabosti a požehnával. Ty dnes, keď sa obzeráš naspäť, hovoríš v pokore a v tichom vyznaní: Dobroreč duša moja Hospodinu za všetky dobrodenia Jeho [Žalm 103], lebo On dáva ustalému silu a tomu, kto žiadnej sily nemá, svoju moc hojne udeľuje. [Žalm 71:1,5]

Nám prichodí len poďakovať Pánu Bohu za Tvoj plodný život a prosiť opätovne, aby Ťa požehnával ešte dlhé roky pri dobrom zdraví a neopustil Ťa ani v dňoch staroby.

Za spolusestry diakonisy

Viera Fašková

Z prednášok zborovej diakonie na starej fare

Stáva sa pekným pravidlom, že jedna nedeľa v mesiaci je na starej fare venovaná prednáškam, ktoré organizuje zborová diakonia, s pomocou sestry primárky Antolovej.

V mesiaci máj to bola prednáška MUDr. Berty Skusilovej na tému: Psychické zmeny v starobe. Na prekvapenie organizátorov a ostatných, prišiel veľký počet záujemcov. Po prednáške bola diskusia. Pani doktorka veľmi pútavo rozprávala o svojich skúsenostiach z klinickej praxe. Po skončení prednášky mnohí využili príležitosť na osobný rozhovor o svojich problémoch.

Dňa 17. júna pani primárka MUDr. Kvetoslava Antolová vzdelávala približne 60 ľudí na tému Očné choroby u starých ľudí. Okrem samotnej prednášky a následnej diskusie nám ukázala praktické rady ako viesť nevidomých a ako správnou životosprávou môžeme predchádzať civilizačným ochoreniam očí.

Obidve prednášky boli zakončené adekvátnymi výpoveďami Biblie. Chcem sa poďakovať najmä pani doktorkám, že svoje vzácne voľné chvíle venovali nie sebe, ale nášmu spoločenstvu. Vďaka patrí aj všetkým, ktorí prišli a nedeľný oddych využili lepšie ako len na leňošenie.
Vy ostatní, príďte nabudúce! Tak prispejete k ujatiu sa novej tradície odborných prednášok.

Najbližšie vás pozývame na prednášku o diakonii, ktorá sa uskutoční v stredu 11.7.2001 o 15.00 na starej fare. Privítame medzi nami sestru diakonisu z USA a s MUDr. Hajašom budeme dňa 15.8. 2001 diskutovať na tému Osteoporóza a iné ortopedické problémy. Tešíme sa na stretnutie s Vami.

MUDr. Mária Bochničková

Z medzinárodného seminára.

V dňoch 9. - 15. júna sa v Bodiciach pri Liptovskom Mikuláši stretlo takmer 30 účastníkov medzinárodného seminára na tému: Tvorivé metódy na vyučovaní náboženstva a Detských besiedkach.

Prišli z 9. krajín Európy - Českej republiky, Rumunska, Ukrajiny, Ruska, Bieloruska, Litvy, Lotyšska, Švajčiarska a Slovenska, zo 7 rôznych kresťanských cirkví - Pravoslávnej, Rímskokatolíckej, Evanjelickej a. v., Nemeckej luteránskej cirkvi na Ukrajine, Husitskej, Baptistickej a Reformovanej.

Seminár sa začal spoločnou účasťou na evanjelických službách Božích spojených s konfirmáciou v Liptovskom Mikuláši.

Celý týždeň sa niesol v duchu rešpektovania vzájomných kultúrnych a náboženských tradícií. Privítali sme medzi sebou brata farára Jána Velebíra z Východnej a sestru Ľubicu Matisovú z Batizoviec, ktorí prítomným vysvetlili náš systém kresťanskej výchovy detí na hodinách náboženstva a Detskej besiedky a ukázali nám aj konkrétne ukážky z hodín. Ich prednášky odštartovali niekoľkodňovú sériu príspevkov jednotlivých účastníkov.

Mohli sme vidieť, aké rôzne dary nám dal náš Nebeský Otec. Celý týždeň sme počúvali krásne štvorhlasné spevy bratov a sestier z Ruska a Bieloruska, učili sme sa hrať divadlo, pantomímu, kresliť, spoznávať rôzne štýly práce s deťmi v jednotlivých cirkvách. Dokonca sme mali medzi sebou aj mladého teológa - kúzelníka, ktorý predvádza na detských táboroch a stretnutiach kúzla a na základe nich rozpráva zvesť evanjelia. Boli sme ním tak nadšení, že sme ho zobrali aj medzi deti do Evanjelickej základnej školy biskupa Jura Janošku.

Pri večerných modlitbách sme sa cítili ako učeníci na Letnice, keď zneli ďakovné modlitby nášmu Pánovi v niekoľkých jazykoch.

Naše pracovné stretnutia boli popretkávané aj spoznávaním nášho regiónu. Navštívili sme chrámy a historické pamiatky v Liptovskom Mikuláši, Demänovskú jaskyňu Slobody, plavili sme sa na pltiach po Dunajci, navštívili sme historický Kežmarok, artikulárny kostol vo Svätom Kríži a na záver sme sa vykúpali na termálnom kúpalisku v Bešeňovej. Po každom výlete boli účastníci znovu a znovu prekvapení, čo všetko sa dá nájsť na našom malom Slovensku.

Ich dojmy?

• Cítime sa tu ako doma. Sme spokojní s programom, ubytovaním aj výletmi. Tento seminár zväčšil naše poznatky o metódach používaných pri práci s deťmi a hlavne sme získali mnoho priateľov aj z iných kresťanských cirkví. Vďaka Bohu za všetko. (Študenti Ortodoxného teologického seminára v Minsku.)
• Tento seminár má vysokú úroveň. Jednotlivé príspevky sú plné nápadov, hodnotných skúseností. Vysoko oceňujeme atmosféru, ktorú vytvorila hostiteľská krajina - Slovensko. Ruskí učitelia budú pamätať na srdečné a láskavé prijatie. (Elena, Marina, Elena z Moskvy)
• Získali sme tu mnoho praktických a užitočných námetov. Stretnutie ľudí, ktorí pracujú v tej istej práci na mnohých miestach - to vždy dodáva novú silu.(Edina z Rumunska)
• Udržať pozornosť detí počas celej hodiny je takmer nemožné. Deti sú plné energie a potrebujú ju vydať zo seba. ... Tento seminár nám ukázal mnoho spôsobov, akými môžeme z detí spraviť aktívnych účastníkov na vyučovaní náboženstva. Bolo to mimoriadne poznanie, aké rôzne spôsoby používajú iní kresťania pri misijnej práci s deťmi. Bolo úžasnou skúsenosťou stretnúť ľudí z iných krajín, spoznať ich tradície, spôsob života, cítiť, že sme všetci bratia a sestry v Kristu, že sme všetci deti Božie. (Mirona, Rumunsko)
• Vy, učitelia strednej a východnej Európy, máte množstvo nápadov a skúseností z práce s deťmi, ktoré by sme sa my, zo Západnej Európy mohli od Vás učiť. A najmä máte to správne nadšenie pre prácu s deťmi, ktoré nám, mnohokrát chýba.(Walter Senhauser, koordinátor RE-Network, Švajčiarsko)

Na záver chceme touto cestou poďakovať asociácii RE-Network zo Švajčiarska, ktorej môžeme najviac vďačiť za túto príležitosť stretnutia. Je financovaná dobrovoľnými príspevkami detí v detských besiedkach, ktoré sa využívajú na podobné semináre po celej Európe. Ich podmienkou je však čo najširšia veková pestrosť, najrôznorodejšia cirkevná a národná príslušnosť. Chceme poďakovať aj Prof. Dr. Igorovi Kiššovi, dekanovi EBF UK v Bratislave, u ktorého sme našli pochopenie a zabezpečil na tento seminár tlmočenie. Ďakujeme bratom farárom v Kežmarku a Lazisku - Romanovi Porubänovi a Jánovi Pacigovi, ktorí nás privítali na území cirkevných zborov a venovali nám svoj čas, Kaške Klamárovej, ktorá so svojim personálom v Penzióne Adam vytvárala atmosféru domova.

Napokon ďakujeme aj domácemu cirkevnému zboru v Liptovskom Mikuláši, ktorého jednotliví členovia nám umožnili zúčastniť sa rôznych výletov a aktivít a vytvorili zázemie pre celý seminár, najmä riaditeľovi farského úradu Ing. Petrovi Gärtnerovi a sestre Dr. Daniele Komárovej, riaditeľke Múzea Janka Kráľa.

No najväčšia vďaka nech znie za všetko Nášmu nebeskému Otcovi.

Mgr. Marta Bednárová, vedúca MC pre náboženskú výchovu v L. Mikuláši

Cirkevný zbor tvoria rôzne vekové skupiny. Každá z týchto vekových skupín potrebuje iný prístup, aby evanjelium, ktoré je najdôležitejšou zvesťou, sa im podávalo prijateľnou formou. Aj v našom cirkevnom zbore máme takéto spoločenstvo dospievajúcich ľudí. Možno sem tam postrehnete v oznamoch miesto a čas naších stretnutí.

Stretávame sa v budove pastoračného centra pravidelne každý piatok o 17. hodine. Sú medzi nami starší, vetrom ošľahaní mládežníci, ale aj konfirmandi a tí, čo už konfirmáciou prešli. Tí, ktorým hlavným cieľom konfirmacie nebol zisk, ale Boh a spoločenstvo okolo Neho. Najpočetnejšou kategóriou mládežníkov sú deti z cirkevnej školy. Na naše stretnutia chodieva pravidelne 15 až 20 detí. Keď máme nejaké "opekacie" akcie tak už ani nemám prehľad kto je "náš" a kto nie. Najdôležitejšie je, že sme otvoreným spoločenstvom. Skoro na každé stretnutie mládeže k nám príde niekto nový. Vždy začíname piesňou. Svojpomocne sme si vyrobili spevníky, v ktorých je viac melódií ako v ES. Doprevádzajú nás na gitarách bratia Korenicovci. Nie sme nejakí bravúrni speváci, ale snažíme sa. Dúfame, že v budúcnosti vystúpime v chráme Božom a nikoho nepohoršíme svojou amatérskou interpretáciou alebo prílišným temperamentom. Po piesňach nasleduje čítanie z Písma, výklad, modlitby a voľná diskusia na aktuálne témy. Po oficiálnom ukončení sa obyčajne presúvame na školské ihrisko, kde sa úplne fyzicky vyčerpáme. Hráme jednu špeciálnu hru, v ktorej je povolený útok na kohokoľvek, aj na pána farára. Musím uznať, že sa často používa. Väčšinou končíme okolo 8. až 9. hodiny.

V máji sme mali dve také zaujímavejšie akcie. 1.mája sme boli na bicyklovej túre okolo Mary. Pozreli sme si keltské sídlisko na Havránku. Hovorili sme si o iných kultúrach a náboženstvách minulosti. Táto akcia bola a to doslovne vykúpená potom a odhalila slabosti kondície niektorých z nás.

19.mája sme sa zúčastnili športového dňa v Ružomberku, ktorý pre nás pripravil br. farár Šefranko. Ambície sme mali veľké, hlavne v stolnom tenise, kým sme sa nestretli s PROFI tímom br. farára Miloša Zaťku. Tí nás rozložili natoľko, že odvtedy poctivo trénujeme, aby sme ich nabudúce aspoň vyviedli z koncentrácie.

V júni nás navštívil br. farár zo Sielnice. Mal u nás výklad Božieho slova a potom, v duchu tradície, si s nami zahral. Tretí júnový týždeň sme mali veľkú brigádu. Vyrovnávali sme terén, natierali a maľovali pivnicu. Niekedy bolo až komické ako si dievčatá lámali pestované nechty, nie moc súce na manuálnu prácu. CZ nám urobil podlahu v pivnici, my sme si ju vymaľovali a tak máme ďalšie miestnosti k dispozícií (na stolný tenis atď.). Mládežníci pomáhali pri rôznych cirk. akciách. Urobili program pre naších starčekov pri VP, obsluhovali na ordinácii, atď.

Na záver snáď to najdôležitejšie. Nevytvárame alternatívu kostolu. Naši mladí ľudia ho pravidelne navštevujú, lebo to je miesto, kde sa máme stretnúť všetci. Chcem poprosiť všetkých, ktorí budú čítať tento článok, že keď nás uvidíte či už v záhrade pri opekaní, alebo keď pôjdete okolo a budete počuť spev, zastavte sa aspoň na chvíľu. Podebatujte, povzbuďte, pomodlite sa za prácu s mladými ľuďmi. Je to najrizikovejšia skupina, s ktorou pracujeme. Nemôžme od nich očakávať neprimerané výkony. To je ako hovoriť a nevedieť o čom. Teraz je najdôležitejšie, aby rástli s Bohom, aby boli s nami.

Mgr. Marián Bochnička, zborový farár

Ďakujeme Bohu za Vás ...vy ste naša sláva a radosť

1.Tesalonickým 2,13.20

Čím ďalej, tým zriedkavejšie sa v spoločnosti stretávame s prejavmi vďaky či uznania, o radosti nehovoriac.

A predsa sa nájdu dôvody aj na vďaku aj na radosť. Apoštol svojimi slovami toto potvrdzuje, keď zbor v Tesalonikách je pre svoju vieru dôvodom k radosti a sláve. V dôvere voči láskavému nebeskému Otcovi prežívali svoje dni. A ten istý Boh miluje aj nás, preto bola slávnosť konfirmácie naším dôvodom na radosť a oslavu.

V ten deň totiž 28 mladých bratov a sestier vyznalo svoju vieru v Pána Boha a zrieklo sa hriechu. A zároveň si takto zvolili Pána Ježiša za svojho priateľa na ceste životom.

Niektoré priateľstvá sú trvalé, niektoré poznačia život človeka a sú aj celoživotné priateľstvá.

Nám zostáva len dúfať, že Pán Ježiš zostane pre nich celoživotným priateľom. Veriť, že nebudú viac žiť len pre seba, ale že budú prinášať ovocie Ducha. Že nezabudnú na svoj konfirmačný sľub. Nebude to jednoduché, no sme tu my, cirkevný zbor. Je našou úlohou, aby sme sa stali pre nich pomocníkmi a radcami.

A samozrejme ďakujme Bohu za každého jedného z nich, nakoľko On v nich počal to dobré dielo. Je totiž aj na našej zodpovednosti, či zostanú stále dôvodom našej radosti a slávy.

Mgr. Renáta Degúlová, zb. kaplánka

Martýri minulosti

Slovo "martýr" už patrí minulosti. História je plná skutočných príbehov hrdinstva až na smrť. Ľudia presvedčení o svojej pravde, o čistote svojej myšlienky tak pevne, že nepomohla ani hrozba smrti a smrť sama na jej spochybnenie, otrasenie.

A tak sa môžem pýtať v predvečer pamiatky Petra a Pavla, kde brali silu vzdorovať prenasledovaniu a za Krista vložiť hlavu pod meč? Sila viery naplnila ich život.

Kde pramenila húževnatosť, stála odhodlanosť Cyrila a Metóda v ich misijnej práci približovania textu Biblie každému zrozumiteľne, napriek prekážkam?

Nežili svoj život v zaoberaní sa sebou samým, vlastnými problémami, starosťou o vlastné živobytie. Mali méty, dôležité pre všetkých, ktoré naplnili celú ich bytosť.

Pýtam sa na vieru Majstra Jána Husa. Tušil svoj koniec a napriek tomu pevne kráčal ku hranici v mene idey v roku 1415.

Martýri umierajú, idea trvá. V idey prítomný Boh, ktorý im vnukol svojho Ducha a neopustil ich. Skutočný Boh, ktorý pretrváva stáročia a hľadá si svojich oddaných , ochotných hoci aj zomrieť. Aktuálne v stredoveku, ale aj v novoveku. Trpelo a umieralo sa aj za komunizmu.

Ako som na tom ja? Mám pevnú vieru, ochotu ku Kristovi, "čistý pohľad" a "chrbát, ktorý sa neohne"? Hoci aj v maličkostiach, keď vidím nespravodlivosť a mlčím? Martýri nemlčali. V tichosti by si prežili život, keby nie tej "Sily", čo ich nútila prehovoriť. A temná sila hodila kameňom do Štefana, podpálila hranicu Jánovi, zapchala si uši pred Lutherom.

Tá temná sila nám hovorí, aby sme mlčali, keď vidíme krádež, počujeme ohováranie, zatvorili oči pred ubližovaním, zasmiali sa na ponižovaní. Tú temnú silu premôžeme len modlitbou. A tak prosme, aby bola čistá ako modlitba martýrov, aby bola plná Tvojho Ducha, Pane!

MUDr. Mária Bochničková

K O N T A K T