Udalosti
5.10.2003
pamiatka posvätenia chrámu
19.10.2003
slávnostné Sl.Božie pri 115.výročí narodenia Martina Rázusa
25. - 26.10.2003
konali sa dni zborovej diakónie
Späť
|
 |
|
Ľud, ktorý chodí v tme, uzrie veľké svetlo; nad tými, ktorí bývajú v temnej krajine, zažiari svetlo
Iz 9.1
Prihováram sa Vám slovami proroka Izaiáša, v ktorom je snáď najkrajšie opísaný príchod Mesiáša, Spasiteľa sveta.
Do Vianoc je ešte dosť času, aby sme sa pripravili na Jeho príchod, narodenie, práve v nás, v našich uponáhľaných rodinách.
Rozmýšľame nad svetlom, ktoré vychádza z Božieho Syna, ale najcharakteristickejším znamením Vianoc je TMA.
Je hlboká noc. Všade je tma. Tma sa vplazila do všetkých kútov a záhybov sveta. Keď meditujeme nad touto tmou, máme pokušenie rozmýšľať o nej
dosť romanticky. O jej pokoji a tichu, o jej oblohe, odhaľujúcej Boží majestát, plnej hviezd, o večných galaxiach a planétach.
Takto premýšľajú deti, keď si pomyslia na tmu tej noci, plné očakávania, čo sa stane počas nej, čo bude, keď sa prebudia.
Takto nielen rozmýšľame aj my, keď budeme spievať: Tichá noc, Svätá noc.
Lenže bratia a sestry nie je paradoxom, že ak takto idylicky rozmýšľame o tme noci, a že staré proroctvo hovorí o svetle, ktoré pomôže
ľuďom žijúcim svoje tmavé živorenie, že Boží Syn rozohnal tmu sveta? Áno to bolo cieľom príchodu Božieho Syna, to bolo zmyslom tej špinavej
maštale, do ktorej sa musel narodiť Boh, to bolo zmyslom jeho utrpenia, aby rozohnal tmu sveta.
Dáte mi za pravdu, keď poviem, že dôvodom prečo máme radi Vianoce, prečo si práve vtedy spomenieme na chrám, je svetlo.
To svetlo, ktoré sa rodí, a my túžime, aby sa narodilo aj v nás. Prichádzame sa pozrieť, ako pastieri, ako ľudia jednoduchí,
a zložití, či aj pre nás zostane kúsok narodeného svetla. Či aj my dostaneme z Ježišoveho daru nádeje, ale hlavne radosti.
Či sa vrátime do svojích rodín a bude z nás vychádzať niečo nádherne pozitívne. Prelomme v ten deň svoju noc. Svoj smútok, svoju samotu,
svoju bolesť. Pricháda Boží Syn, aby vyslobodil ľudí, ktorí stále žijú v tme svojej duchovnej skepse.
Čas noci je plný násilia. Jej tma je hrozná, keď ste sami a nie ste schopní ju zrušiť. Žiadne pouličné svetlá, žiadna fakľa, žiadne zápalky,
žiadne svetlo - iba tma a v tých najtmavších kútoch sedí ešte tmavší tieň strachu.
Tma noci môže byť terorom. Je to čas, kedy sa darí násiliu. Je to čas, kedy kraľuje strach. Je to čas, keď nikto nejde bez rozumného dôvodu
von. Tma sa môže stať múrom, ktorý oddeľuje suseda od suseda, deti od rodičov, priateľov od priateľov a jedinou možnosťou ako preseknúť túto
tmu je návrat k jasličkám, návrat k Božiemu Synovi.
Nebojíš sa tmy? Nebojíš sa toho čo prináša? Budeme vítať Ježiša Krista bohoslužbami na začiatku noci. Je to naše symbolické gesto,
aby sme zdôrazňovali tmu, v ktorej sme žili a v ktorej žijeme. Je to naše volanie Bohu: Odpusť Pane, odpusť všetko, nie pre nás. My máme
len pokoru. Tá nás privádza k Tebe. A ešte túžba. Môcť sa pozrieť zo svojej vlastnej tmy do Tvojích očí. Môcť vidieť tvoje jasličky, ktoré
nás vždy privádzajú k poníženiu. Prosíme Ťa daj nám cez tieto sviatky jeden dar. Pochopiť veci okolo nás. Pochopiť svoj vlastný hriech,
ktorý nás vzďaľuje od Teba, aj od tých, ktorí boli našimi priateľmi.
Keď budeme schopní prežiť vlastnú tmu pochopíme akou nádhernou vecou je svetlo, ktoré bolo zažaté, keď sa Ježiš zjavil v ľudskej podobe v tomto
svete.
Nádej! Konečne! Konečne nový začiatok, konečne nový štart, božský, ľudský, dobrý život, svetlo tomuto svetu!
"Ľud, ktorý kráčal v tme uzrel veľké svetlo nad tými, ktorí bývajú v temnej krajine, zažiari svetlo."
VIANOČNA MODLITBA
Vždy, keď sa k Tebe Ježiši modlíme, keď s Tebou hovoríme, keď Ti prejavujeme vďačnosť za svoj život, keď vyznávame
s ľútosťou svoje chyby a prosíme Ťa o prepotrebnú milosť, vždy si ťa Pane predstavujeme ako dospelého. Ty sa nám však zjavuješ
ako dieťa, ako novorodenec v kolíske a nás zaplavuje vlna dojatia. Daj nám v nemom úžase postáť pred tajomstvom jasličiek. Nevieme
ďalej o čo prosiť, aby sme nepreťažovali silu tohto dieťatka, aj napriek tomu, že je všemohúce. Tak snáď len o to, o čo ťa prosíme
každý rok.
Aby sme sa stali Tvojim svetlom medzi ľuďmi, mali viac viery a pochopenia.
Mgr. Marián Bochnička, zborový farár
Postrehy zo seniorálneho stretnutia mužov
Tak predsa! Stretnutie mužov. Aké? No, veru nie obyčajné. My, muži, sa stretávame pri rôznych svetských príležitostiach, pretože
sme tiež ľudia spoločenskí, aj keď tieto stretnutia bývajú rôzneho zamerania. Toto však bolo iné. Jeho obsah a aj nečakaný záujem
to potvrdil. Už bolo potrebné. Ozaj, čo nám prinášajú, ako nás obohacujú, za akým cieľom ich vyhľadávame, čo si z nich odnášame?
Budujú nás vnútorne, posilnia tak, že naše rodiny a najbližšie okolie má z nás úžitok...?
Veľa otázok? A aj nezodpovedaných?
Práve v Závažnej Porube ich zaznelo podstatne viac, ale čo je dôležité, mal kto na ne odpovedať, aj keď na mnohé z nich si nakoniec
musel hľadať odpoveď každý z nás mužov sám. A brat Kačmarčík nás všetkých svojim "prehovorením do duše" ľahostajnými, vo vzťahu
k našim manželkám, rodinám, práci pre zbor a cirkvi, nenechal. Aspoň nie pre tú chvíľu. Bratia, v tomto "článku otázok" nám ich
niekoľko zopakujem.
Prečo na službách Božích v našich kostoloch vidíme podstatne viac žien, ako mužov? Kde sme my, muži, na stredotýždňových,
keď tam nie je okrem brata farára ani jeden? Koľko nás je pri Večeri Pánovej, koľko nás je pri zápájaní sa do dôležitých
činností v zbore? Aká je príčina toho, že práve na miestach, kde pre svoje vrodené dispozície má byť muž, sú ženy?
Byť v službe, neraz znamená podstupovať veľký zápas. A v prvých líniách, tam kde je to najťažšie, koho vidíme? Naše manželky,
ženy, pretože z chlapov tieto miesta nechce, alebo nemá kto zaujať. My sami ich takýmto spôsobom posúvame na najťažšie posty.
V rodinách? Kto je hybnou silou? Kto vedie našich potomkov k pravde? Neutekáme, ako hlavy našich rodín, od zodpovednosti určenej
práve nám? Prečo, prečo...? A je s tým možné niečo robiť...? Asi je. Podal nám o tom svedectvo brat, ktorého životný príbeh
je čiastočne podobný mnohým a čiastočne, aj keď nie mnohým, určite nie je ojedinelý. Začalo to nenápadným odcudzovaním sa rodine a hľadaním
pochopenia na miestach, kde pivo a čosi k tomu, v závislosti od množstva, robí chlapa chlapom. A zodpovednosť za rodinu sa začala vytrácať.
Aj rady "silných chlapov" urobili svoje. Rodina sa takmer nenávratne dostala do trosiek. A predsa sa nedostala. Čo sa stalo?
V tomto bratovi sa čosi ozvalo a vrátilo ho to naspäť. Čo to bolo? Mal v tom snáď prsty onen "čarovný prútik"? Či opravdová
láska a príklad jeho najbližších? Určite. A ešte čosi.
Pozvanie: "Poď naspäť, vráť sa, nikdy nie je neskoro". On to pozvanie počul, ale aj chcel počuť.Spamätal sa, priznal vinu, oľutoval,
pokoril sa, bolo mu odpustené. Je ľahké toto urobiť, keď sme my, muži, plní hrdosti práve na to, že sme mužmi? A mnohokrát to dávame
aj patrične najavo. Čo je to za sila, čo ho primäla verejne pred toľkými chlapmi s trasúcim sa hlasom porozprávať svoj príbeh bez toho,
aby mal pocit, že utrpelo jeho vlastné "ja"? Veľmi dlho mi tento človek nezíde z mysle. Teraz stojí a slúži. A kde si ty, milý brat?
To je otázka, ktorá tam zodpovedaná nebola. Drvivá väčšina z nás odtiaľ odchádzala "so zvesenou hlavou". Nečudo, bolo o čom rozmýšľať.
Žatvy je mnoho. A pracovníkov? Ale, sú aj tí. Jedným z nich je aj už spomenutý brat. Jeho svedectvo malo svoju váhu.
Ďaľšími sú členovia mužského okteta z Hanušoviec s našim bývalým pánom farárom Kolesárom pod taktovkou jeho manželky,
ktorí tu poslúžili príhodnými piesňami. Ďaľšími sú napríklad organizátori tohto potrebného stretnutia. Na rok, ak pán Boh dá,
verím, že sa aj ich zásluhou stretneme opäť. Ďaľší... Sú aj iní. Chvála pánu Bohu sú. Ale... A znova zopakujem tú otázku.
A kde si ty, milý brat? Nechce sa ti? Čakáš, či ťa niekto osloví? Nemáš čas? Čo ak raz niekto iný tebe povie: "Nemám na teba čas."
Žatvy je mnoho.
Článok otázok? Nuž, áno. Na záver ostáva už len jediná a nie nepodstatná. Ozaj, mám už zametené pred vlastným prahom?
Hádam si najskôr prečítam 1.žalm - "Blahoslavený muž, ktorý..."
Ing. Ján Brtiš
8. DIŠTRIKTUÁLNY DEŇ ŽIEN VD
Stretnutie žien VD ECAV sa konalo v sobotu 4.októbra 2003 v našom senioráte v cirkevnom zbore Partizánska Ľupča.
Témou dňabolo "Ohrozemie ženy v dnešnom svete."
9,00 hod. začali služby Božie, na ktorých liturgovala aj naša sestra kaplánka Jana Kaňuchová. Na úvod pred ich začiatkom zaspieval
aj zahral náš mládežnícky spevokol. Neskôr vystúpili aj spevokoly z Ružomberka, Závažnej Poruby aj domáci. Zvesťou Božieho slova poslúžila
zborová farárka z Pribyliny Z.Adameová. V rámci služieb Božích boli prednesené dva referáty: "Ohrozenie ženy - cez prílišnú zaťaženosť"
od J.Petričovej, VM BÚ VD a "Ohrozenie ženy cez rozpad rodiny" do M.Jenčovej z Jenkoviec.
Všetky "ohrozenia" z hladu boli úspešne zahnané vďaka chutnému občerstveniu, domácim koláčom, kávou a čajom počas obedňajšej prestávky.
Aj "ohrozenie" z lejaku počas dňa pominulo.
V popoludňajšom programe tiež odzneli dva referáty: od zborovej farárky v L.Ondreji
K.Hudákovej: "Ohrozenie ženy - cez sexuálnu explóziu" a od riaditeľky Evanjelizačného strediska pre masmédiá Ing.V.Fronkovej:
"Ohrozenie ženy - cez duchovný úpadok kresťanstva".
Boli to prednášky poučné, napomínajúce, podnetné, vychádzali zo skúseností, z reálnych životných situácií, asi každá prítomná
bola a sa aj našla v niektorom druhu ohrozenia. Referáty vyzývali aj k dodržiavaniu Božích pravidiel obsiahnutých v Písme,
aj napriek "vyčnievaniu" z davu, neprispôsobovaniu sa svetu, aj keď zvládnutie ohrození života sú nad naše sily, ale Pán Boh
je stále tu milujúci, dvíhajúci, pomáhajúci, napomínajúci a ako sme spievali (ES 465,3) "Prosím Ťa, nedaj zblúdiť z tej cesty, ňou si Sám,
ak prídu žiale, strasti, nech k Tebe pozerám, ó, neopusť ma nikdy, životom Ty ma veď, a raz mi daj, môj Kriste, tvárou v tvár Ťa vidieť."
Ing. Lenka Bílková
Mládežnícka cesta nahor ...
Tak nakoniec sa to podarilo! Už dlhšie sme totiž s mládežou plánovali nejakú túru. Hovorilo sa o Tatrách a Hincovom plese (snáď nabudúce),
o Ďumbieri...
Šťastný lós nakoniec padol na Sinú. Boli sme radi, že sme sa dohodli a nebolo to ďaleko. A tak v pondelok ráno (keďže bol voľný deň)
sme s ľútosťou opustili teplé periny a možnosť leňošenia a vyrazili sme do hôr. Hneď sme zistili, že máme o jedného člena menej.
Ten vymenil našu milú spoločnosť za rýľ. Milým prekvapením zase bolo, že s nami šiel aj Kubko a veru, držal s nami krok.
Cesta hore nám ubehla pri fučaní, vyzliekaní vrchných vrstiev a rozprávaní a s prestávkou na doplnenie energie. Medveďa sme nestretli,
dokonca aj prieskumník, ktorého sme vyslali dopredu sa nám vrátil bez ujmy na zdraví. Na vrchole sa nám naskytol krásny pohľad
na Liptovskú kotlinu. Tipovali sme, ktoré dediny sú ktoré (v jednej z nich náš mládežník kopal zemiaky a pokúsil sa k nám pripojiť
z Laziska, avšak 300 metrov pod vrchom skončili možnosti jeho bicykla).
Z opačnej strany sme obzerali vleky v Jasnej, kríž na Ďumbieri, stanicu na Chopku. Bolo tak jasno, že bolo možné vidieť všetky tri Kriváne.
Tak sme hore posedeli, pojedli, čo mamy nabalili, niektorí mali s Kubkom šermiarsky súboj, objavila sa dokonca i volejbalka. Cestu dole
sa každý snažil spríjemniť ako vedel - jeden hľadal najkrkolomnejšiu cestu (cez konáre, priepasti), ďalší sa snažil o čo najlepšiu fotku,
či videozáznam a tak fotil a točil, čo sa dalo. Kubko šiel za vidinou sľúbeného kindervajca. Na záver sme absolvovali cestu autom,
kde sme vytvorili blízke spoločenstvo a z každého okna, včítane strešného, niekto trčal. Šťastne sme došli, máme skvelý zážitok a dúfame,
že VÁS nabudúce nahovoríme tiež.
Ivka a Edo
Dni Zborovej diakonie
Z iniciatívy nášho br.riaditeľa FÚ Ing. Petra Gärtnera, našej zborovej diakonie v L.Mikuláši sa s podporou Vnútromisijného výboru LOS ECAV
konali v našom cirkevnom zbore v dňoch 25. a 26.okóbra 2003 Dni zborovej diakonie na tému: "Potešením od Boha potešujeme tých, čo sú v súžení!"
Na základe rozoslaných pozvánok a inzercie v Evanjelickom posle spod Tatier sa na túto vôbec prvú akciu svojho druhu prihlásili členovia
zborových diakonií z Martina, Vrútok, D.Kubína, Ružomberka, Lipt.Petra, Dovalova, Východnej, Važca a Spišskej Novej Vsi. Spolu s nimi
sa dní zborovej diakonie zúčastnili aj pozvaní hostia, ktorými boli s.farárka Zuzana Kolárovská - referentka zb. diakonie
ústredia Evanjelickej diakoniena Slovensku a sestra diakonisa M.L.Rieger z Nemecka.
V deň "D" sme sa stretli o 15.00 hod. na starej fare, kde nás úvodnou biblickou pobožnosťou privítala predsedkyňa VMV LOS
a zb.farárka z L.Ondreja sestra Katarína Hudáková a za náš cirkevný zbor br.riaditeľ FÚ, ktorý celý priebeh Dní zborovej diakonie
viedol a koordinoval.
Potom sme sa všetci spoločne presunuli do nášho novozrekonštruovaného Zborového domu v Ploštíne. Sobotňajší program pozostával
z prednášok a výmeny skúseností z práce zborových diakonií. Prvú prednášku na tému "Činnosť a hlavné úlohy zborovej diakonie"
predniesla MUDr. Kvetoslava Antolová, ktorá je odborným garantom našej zb. diakonie a bola jednou z tých, ktorí stáli pri zrode
jej novodobej činnosti. Zdôraznila, že získanie si dôvery pacienta, načúvať mu, pomáhať aj jeho blízkym, uľahčiť im a objasniť
situáciu s ich chorým, je dôležité, ale najdôležitejšie je, že pri všetkom je s nami, pomáha nám a potešuje Pán Ježiš, ktorý
uzdravoval a tak je príkladom nasledovania aj pre pracovníkov diakonií.
Následne zástupcovia jednotlivých zborových diakonií mali možnosť predstaviť svoju činnosť na území ich zborov.
Po krátkom občerstvení, ktoré pripravili sestry z nášho CZ, pokračovali sme ďalej na tému: "Práca opatrovateľky, jej náplň a problémy, s ktorými
sa stretáva". Každá opatrovateľka musí riešiť rôzne situácie, zaujať k nim postoj, byť pohotová, alebo aspoň nezneistiť svojho klienta,
nepriviesť ho do pomykova, nestratiť jeho dôveru. Je to niekedy veľmi ťažké, ale Pán je s nami a pomáha nám. Je dôležité spolupracovať
nielen s lekármi, sestričkami, psychológom, rehabilitačnými sestrami, ale aj s bratom farárom, lebo pacient nepotrebuje byť liečený len
telesne, ale hlavne duchovne a to je navzájom prepojené. Nie každý sa hodí na takúto náročnú prácu, niekedy až po čase človek zistí,
že na túto službu nemá dosť síl a nie je hanbou priznať to. Na túto tému nadväzovala prednáška: "Komunikácia s klientom zborovej diakónie".
Veď spôsob komunikácie pracovníkov ZbD so svojimi klientami a ich blízkymi, milý úsmev, pokojné rozprávanie sa a konanie je dôležité
pri posudzovaní prístupu pracovníkov a dôveryhodnosti zborovej diakonie. Možno najväčším problémom pri práci zb.diakonií je prisluhovanie
Večere Pánovej v domácnostiach, čo bolo ďalšou témou, ktorú predniesla sestra diakonisa M.L.Rieger z Nemecka a náš zborový farár
Marián Bochnička.
Ľudia nesprávne chápu poslanie Večere Pánovej ako "posledné pomazanie" pred smrťou.
V skutočnosti Večera Pánova úprimným vyznaním hriechov, vloženie ťažkého bremena, ukrývanej vnútornej ťažoby do rúk Pána
a tým odpustenie hriechov a milosť Božiu, čisté srdce aj vyrovnanie sa so svojou situáciou a blízkymi.
Rozprávanie, výmena skúseností a ďalšie témy: "Organizácia ZD na úrovni CZ" a "Duchovné povzbudenie pre pracovníkov ZD"
sa pretiahli do neskorých večerných hodín.
V nedeľu o 9.00 hod. boli v našom kostole služby Božie zamerané práve na činnosť diakonie. V úvode nám br.dozorca Ján Janoška
svojim príhovorom pripomenul históriu činnosti evanjelickej diakonie na Slovensku, ktorá má svoje korene práve u nás.
Zvesťou Slova Božieho v zmysle hlavnej témy poslúžila sestra farárka Zuzana Kolárovská. Vo svojej kázni spomenula aj začiatky
diakonie a povzbudila nás k šíreniu myšlienky a skutkov diakonie.
Po službách Božích sme spoločne navštívili vrbický cintorín, kde sme na opravené hroby diakonís položili kytice kvetov. Náš spevokol
zaspieval pieseň: "K Tebe, ó Bože môj" a br.senior Vladimír Ferenčík sa k prítomným prihovoril a pripomenul prácu žien - diakonís.
Po tichej spomienke sme na spoločnom obede zhodnotili prínos takýchto stretnutí, ktoré dodáva povzbudenie a výmenu skúseností.
Dni zborovej diakonie v L.Mikuláši boli prvé, no určite nie posledné. Veď všetci prítomní sa dohodli na každoročných stretnutiach
a tie budú akiste novým prínosom pre nové podnety k práci, ale aj duchovnej podpore nielen pre pracovníkov zborových diakonií.
Viera Bílková, hlavná zborová sestra
|
|
|
|
