Prvé septembrové dni sa v mnohých rodinách niesli v znamení smútku. Deti smútili za prázdninami, ktoré sú za nami. Rodičia smútili za dovolenkou, na ktorú zostala už len spomienka. Začiatok nového školského roku je pre mnohých akýmsi strašiakom, ktorý straší nielen v študentovej duši ale i v rodičovskej peňaženke. Čo prežívame v tieto dni? Smútok a nostalgiu, alebo radosť a nádej? V piatom storočí pred n. l. pripomenul Nehemiáš smútiacim Izraelcom, že radosť z Hospodina je ich silou. Veriaci človek má od ostatných niečo naviac, čo jeho život obohacuje. Viera v Boha by nemala byť pre nikoho príťažou. Nemala by tvoriť zmätok v duši či pretrvávajúci pocit viny alebo dojem, že všetko čo mám rád je buď nezdravé, alebo hriešne. Viera v Boha by mala byť nevyčerpateľným prameňom radosti, ktorá nás nesie i cez ťažké chvíle. Viera otvára človeku oči, aby videl, koľko dobrých a krásnych vecí, ľudí a situácií nám Boh v živote daruje. U obdarovaného človeka je radosť samozrejmým prejavom. A silnejší je ten, kto sa usmieva, kto prežíva radosť.

Milí priatelia, chcem našu pozornosť upriamiť na dary, ktoré sme tento mesiac dostali. Predovšetkým je to dar nového školského roka. To nie je samozrejmosť. Nie všetky deti majú túto možnosť. Nie všetky deti sú schopné nadobúdať múdrosť a poznávať svet okolo seba. Nie všetci majú možnosť tvoriť nové hodnoty a budovať pekné vzťahy. Nie všetci z našich radov sa dožili tejto chvíle. Niektorí odišli spomedzi nás celkom náhle a nečakane. Ak sa zamyslíme nad všetkým, čo sme a čo máme, musí nás to viesť k radosti a vďačnosti. Ako rád by som chcel stretávať veselých ľudí. Rád by som chcel pracovať medzi veselými ľuďmi. A chcel by som svojou radosťou prispieť ku radosti iných, lebo viem, že radosť je nákazlivá. Nemyslím tu na povrchnú radosť, ani kŕčovitý úsmev. Mám na mysli radosť z vedomia, že som Božím milovaným dieťaťom a môj život je v rukách milujúceho nebeského Otca.

Libor Bednár

predsedajúci zborový farár

Je vzácnosťou každý deň stretnúť človeka s dobrým srdcom a úprimnou ľudskou dušou. Stretnúť človeka, ktorý i napriek osobným problémom vie vyčariť úsmev na tvári, ktorý poteší, povznesie a aspoň na pár chvíľ dá zabudnúť na každodenné starosti. Stretnúť rodičov, ktorí napriek handicapu adoptovaného dieťaťa odmietli ho "vrátiť" do detského domova. Stretnúť ubolenú matku, ktorá po strate svojej mladej dcéry dokáže vylúdiť úsmev cez slzy na tvár svojho malého vnúčika - polosirotu.

Stretnúť rodičov, ktorí denne na vozíčkoch vozia do školy svoje imobilné, telesne postihnuté deti. Stretnúť milosrdnú príbuznú a obdivovať jej lásku a obetavosť s akou sa venuje svojej nevládnej storočnej tete. Nie z nanútenosti, nie pre zisk, ale z lásky k blížnemu, z povinnosti kresťana.

Stretnúť mladú matku, ktorá pravidelne prináša kvety na hrob svojmu, tragicky zomrelému, 15 ročnému synovi. S pokorou a vierou v Boha znáša rodinnú tragédiu. Stretávať sa s vdovami na miestach večného odpočinku, ktoré na hroboch svojich mužov nostalgicky spomínajú, vylievajú si svoje žiale, prosiac Pána Boha, aby nestratili nádej a cieľ svojho života.

Stretnúť dôchodcov, ktorí aj z toho mála čo dostávajú, ochotne prispeli na pomoc postihnutým živelnými povodňami. Učinili tak členovia klubu dôchodcov v Demänovej. No napriek tomu, stretávame aj mladých ľudí bez práce, fyzicky i morálne deptaných nepriazňou osudu.

Kto je zodpovedný za tých nešťastníkov, ktorí hľadajú obživu v kontajneroch a otŕčajú dlane so žiadosťou o peniaze, ktoré im "chýbajú na vínko"?

To je tragédia všetkých nás! Ale kresťania nezúfajú, nestrácajú nádej. Skláňajú sa pred Božím majestátom a vierou v Boha.Radostne im srdce plesá za rodnú vlasť plnú krás, za voňavý dych lúk a za vzácne diela ľudských rúk.

Z. Kubániová

V dňoch 25. - 26. augusta sa členovia nášho zborového spevokolu s rodinami, spolu s niekoľkými cirkevníkmi, zú-častnili dvojdňového zájazdu na Spiš.Odchod z Mikuláša bol v sobotu ráno o 7.00 hod. Naša trasa viedla cez historické mestá Kežmarok a Spišskú Belú do oblasti Zamaguria na hraničnú rieku s Poľskom - Dunajec. Po hmlistom ráne a opatrnom "nalodení sa" na dve z dreva vyrobené plte, nás oblasť Pieninského národného parku privítala krásnym a slnečným dňom s veľkolepou prírodnou scenériou. Počas dva a pol hodinovej plavby bolo veru čo obdivovať. Naši sprievodní pltníci nám spríjemňovali cestu rozprávaním miestnych povestí s ich patričnou dávkou humoru. Príjemnú atmosféru slnečného dňa dotváral radostný džavot našich detí, z ktorých poniektoré neodolali pokušeniu okúsiť vody Dunajca. Prechod cez väčšie vlny bol často neočakávaným, ale pre väčšinu príjemným osviežením, ktoré na nás mnohých po vystúpení z plte nechalo svoje známky badateľné na ošatení. Dobre naladení výletníci to však prijali s humorom, ktorý nás potom sprevádzal i na našej ďalšej ceste. Tá, po krátkom občerstvení, viedla do Starej Ľubovne na tamojší historický hrad a skanzen. Po náročnej "túre" sme sa príjemne unavení pobrali do jedného z najstarších cirkevných zborov Spiša - Spišskej Belej.

Ubytovanie v miestnom hotelíku bolo vzrušujúce. Svadobná atmosféra v ňom spôsobila menší chaos. Po správnom nájdení izieb k prideleným kľúčom sme konečne zložili našu batožinu. V tom čase nás už na neďalekej fare očakával domáci p. kaplán S. Kocka s cirkevníkmi, plným kotlom gulášu a sladkými dobrotami. Prijatie bolo veľmi srdečné a počas príjemného posedenia sa rozprúdila živá debata. Jedni skôr, iní neskôr pobrali sa na lôžka. Tí najvytrvalejší však neodolali posedeniu pri ohni a speve.

Na druhý deň ráno si členovia spevokolu s pani dirigentkou M. Bednárovou precvičením piesní pripravili svoje hlasy na vystúpenie počas služieb Božích, na ktorých liturgovali náš p. farár M. Bochnička s domácim p.kaplánom S. Kockom. Zvestovaním slova Božieho poslúžil p. farár L.Bednár.

Zvyšný čas doobeda využil každý z nás individuálne. Niekto dal prednosť pre-chádzke po meste, iní si zamaškrtili v cukrárni, ...

Po spoločnom obede sme sa vydali na spiatočnú cestu s plánovanou zastávkou v Kežmarku. I tí najväčší odporcovia tejto zastávky boli po prehliadke dreveného artikulárneho kostola, novšieho kostola a lýcea za sprievodu tamojšieho p.farára R. Porubäna nesmierne prekvapení a spokojní. Neostávalo už nič iné, nastúpili sme do autobusu k večne usmiatému p. šoférovi a vydali sa na cestu domov - do Liptova. Pookriati na tele i duchu, ďakujeme Pánu Bohu, že nás sprevádzal celou cestou a dal nám prežiť dva krásne dni. Ďakujeme nášmu cirkevnému zboru, že nám umožnil uskutočniť zaujímavý zájazd. Naša vďaka patrí zároveň aj cirkevnému zboru v Spišskej Belej, jeho cirkevníkom - ľuďom obetavým a ochotným prijať nás.